<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0">
	<channel>
		<title>Malá Čierna</title>
		<description>Obec</description>
		<link>https://www.malacierna.sk</link>
		<language>sk-SK</language>
		<pubDate>Wed, 29 Apr 2026 11:44:59 +0200</pubDate>
		<lastBuildDate>Wed, 29 Apr 2026 11:44:59 +0200</lastBuildDate>
		<docs>https://www.rssboard.org/rss-specification</docs>
		<item>
			
			<title>História a kronika</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/historia-a-kronika</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/historia-a-kronika</guid>
			<pubDate>Sat, 09 Apr 2022 00:00:00 +0200</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Virtuálny cintorín obce</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/virtualny-cintorin-obce</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/virtualny-cintorin-obce</guid>
			<description><![CDATA[ www.malacierna.cintoriny.sk Virtuálny cintorín obce Malá ČiernaČasto si pri návšteve cintorína vybavíme v pamäti príbuzného alebo známeho, ktorý už dávno nie je medzi nami. Radi by sme si uctili jeho pamiatku, ale nájsť jeho hrob najmä na väčšom cintoríne je bez pomoci a rady iných niekedy skoro nemožné. Hlavne pre príležitostných návštevníkov v období sviatkov.Takáto informácia sa dá však pohodlne a rýchlo nájsť aj z domu cez internet návštevou virtuálneho cintorína. Naša obec má od roku 2020 zverejnený cintorín na internete v rámci rozšírenia cintorínskych služieb pre občanov. Zdrojom podkladov pre virtuálny cintorín je evidencia hrobových miest obce. Projekt bol realizovaný spoločnosťou TOPSET Solutions s.r.o.Virtuálny cintorín je umiestnený na portáli www.cintoriny.sk spoločnosti TOPSET na adrese www.malacierna.cintoriny.skPortál slúži nielen občanom obce, ale aj širšej verejnosti ako komunikačné rozhranie pre používateľov internetu z celého sveta. Na portáli môžu záujemcovia nájsť zomrelých podľa mena a priezviska, príp. čísla hrobu, pozrieť si polohu hrobov na digitálnej mape cintorína, prezrieť si fotografie náhrobkov. K dispozícii sú údaje o dátumoch narodení, úmrtí a pochovaní zomrelých, údaje o ich menách a priezviskách, prípadne o platbách a uzavretých zmluvách. Portál je okrem slovenčiny plnohodnotne lokalizovaný aj do češtiny, angličtiny, nemčiny a maďarčiny.Návštevníci portálu majú možnosť využiť aj ďalšiu originálnu službu. Na virtuálnom cintoríne môžu položiť na 24 hodín veniec, kyticu a zapáliť sviečku alebo kahan s možnosťou zanechať pri každom hrobe krátky odkaz s menom, textom a dátumom návštevy. Aspoň takouto sprostredkovanou formou si môžu návštevníci na diaľku uctiť svojich blízkych. Že takáto forma spomienky má svoje opodstatnenie a nie je samoúčelná dokazujú desaťtisíce položených kytíc a zapálených sviečok. Portál poskytuje aj ďalšie zaujímavosti, ako je napr. príspevok k histórii a tradíciám pochovávania na Slovensku a v Európe, trendy v úpravách hrobov, fotogaléria, citáty, atď. z pera uznávanej odborníčky na parkové úpravy cintorínov.Odkaz na sprístupnenie virtuálneho cintorína obce Malá Čierna nájdete vo forme linku v tomto príspevku. Prípadne po vstupe na web stránku obce Malá Čierna kliknite na príslušný link, alebo baner. Alebo jednoducho napíšte do vášho prehliadača adresu: www.malacierna.cintoriny.sk ]]></description>
			<pubDate>Tue, 30 Nov 2021 23:09:28 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Verejní činitelia obce</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/verejni-cinitelia-obce-2</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/verejni-cinitelia-obce-2</guid>
			<description><![CDATA[ Obdobie Titul Priezvisko Meno Rodená Prezývka Názov funkcie 2022 2018 Jaroslav Koleda Starosta 2018 - 2014 Jaroslav Koleda Starosta 2007 - 2014 Filo Jozef Starosta 2001 - 2006 Spitzkopf Anton Starosta 2000 - 2000 Gažúr Jozef Starosta 1999 - 2000 Vančová Anna Sýkorová Starostka 1995 - 1998 Čerňanský Ladislav Starosta 1991 - 1994 Spitzkopf Anton Starosta 1990 - 1990 Spitzkopf Anton Predseda obč.výboru 1987 - 1990 Krajči Ján Predseda obč.výboru 1981 - 1987 Buta Anton Predseda MNV 1960 - 1980 Mikolka Ján Predseda MNV 1953 - 1960 Líška Matúš Richtár 1950 - 1953 Čerňanský Valient Richtár 1946 - 1950 Líška Štefan Duhý Richtár 1945 - 1946 Líška Ján Chlebiš Richtár 1939 - 1945 Slyško Karol Skrižliar Komisár 1931 - 1945 Slyško Vavrin Krčmár Starosta 1927 - 1931 Líška Ondrej Kuvik Starosta 1922 - 1927 Líška Anton Drozdík Richtár 1915 - 1922 Čerňanský Anton Richtár 1912 - 1915 Sliško Michal Richtár 1908 - 1912 Líška Juraj Richtár ]]></description>
			<pubDate>Mon, 03 Dec 2018 08:00:11 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Geoportál obce</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/geoportal-obce</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/geoportal-obce</guid>
			<description><![CDATA[ Mapový portál obce Malá Čierna Vítame Vás a predstavujeme Vám novinku na našej webovej stránke. Mapový portál je miesto, kde si nájdete jednoducho a rýchlo informácie o vlastníckych vzťahoch, listoch vlastníctva a službách v obci. V pár krokoch Vám vysvetlíme ako jednoducho získať informácie. 1.krok otvorte Mapový portál https://mobec.sk/malacierna Obr.č.1:Mapový portál po načítaní Krok 2: Po načítaní sa Vám zobrazí mapa obce ako na obrázku vyššie. V ľavom hornom rohu je lišta s nástrojmi (vyhľadávanie, vrstvy, nástroje). Obr. č.2: Možnosti vyhľadávania Nástroj vyhľadávanie dovoľuje vyhľadávanie a vizualizáciu dát podľa adresy, miesta, stavby, parcely reg.C, parcely reg.E, listu vlastníctva, vlastníka. Stačí len vybrať možnosť a napísať do poľa vyhľadávanú informáciu. Obr č. 3 Vrstvy Nástroj vrstvy zobrazuje všetky dostupné a zverejnené mapové vrstvy. Kliknutím na ikonu oka zapíname alebo vypíname vrstvu. Pod ikonou vrstvy sa nachádza ikona nástrojov. Medzi nástroje patrí získavanie súradníc, meranie plochy, meranie dĺžky a tlač. Obr.č.4: Získavanie informácii klknutím do mapy Získavať informácie sa dá aj jednoduchým kliknutím na parcelu. Následne sa zobrazia kompletné informácie o pozemku. Verejná časť Mapového portálu je k dispozícií pre občanov obce priamo z webovej stránky. Oproti iným bezplatným riešeniam (Mapka, Kapor), obsahuje možnosti vyhľadávania podľa viacerých atribútov (vlastním, adresa, List vlastníctva atď), obsahuje prepojenie na aktuálny výpis listu vlastníctva, mapy parciel reg.C a E aktualizované na dennej báze, adresné body (adresy) sú zamerané v teréne, územný plán mapy povodňového ohrozenia a ortofoto (letecký) snímok obce (ak sú zakúpené) vo vysokom rozlíšení s licenciou na používanie. Súčasťou sú rôzne nástroje ako susedné parcely, získavanie suradníc, tlač, meranie. Neverejná časť pre účely samosprávy pozostáva z pokročilých funkcií na kontrolu daňovej agendy a iných súčastí (siete atď.), ktoré podliehajú utajeniu. ]]></description>
			<pubDate>Wed, 02 Aug 2017 09:37:37 +0200</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Základné dokumenty obce</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/zakladne-dokumenty-obce</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/zakladne-dokumenty-obce</guid>
			<pubDate>Mon, 09 Feb 2015 01:18:34 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Novodobá história obce</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/novodoba-historia-obce</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/novodoba-historia-obce</guid>
			<description><![CDATA[ NOVODOBÁ HISTÓRIA OBCE V dôsledku nežnej revolúcie 17.novembra 1989, po páde komunizmu, sa začala písať novodobá história našej obce. V obci vznikol akčný výbor VPN (Verejnosť proti násiliu), ktorý zvolal vo februári 1990 do budovy bývalej školy verejné zhromaždenie občanov, ktorí vyslovili nespokojnosť s doterajším predsedom Občianskeho výboru Jánom Krajčim a odvolali ho z funkcie. Za nového predsedu OV bol zvolený Anton Spitzkopf, ktorý bol zároveň predsedom TJ a DO-SZM.Hlavnou úlohou nového predsedu bolo pripraviť odlúčenie našej obce od mesta Rajec, čo sa aj podarilo.Z Technických služieb z Rajca bol do obce delimitovaný traktor s vlečkou a radlicou. OU zrealizoval vyasfaltovanie našich miestnych komunikácii a začal s prístavbou Sakristia ku kostolu. 23-24.11.1990 boli prvé komunálne voľby. Za prvého starostu si v slobodných voľbách občania obce zvolili pána Antona Spitzkopfa.Na starostu obce kandidovali: Jozef Gažúr Marián Líška Anton Spitzkopf ANTON SPITZKOPF - STAROSTA OBCE NAROD. 16.AUGUSTA 1961VZDELANIE – TECHNIK I keď vekom mladý, vo funkcii neskúsený, naučil ľudí s dôverou sa obracať na Obecný úrad so svojimi žiadosťami a problémami. Bol iniciátorom mnohých akcii a tiež aktivít kultúrneho a spoločenského charakteru. Spomenieme aspoň výstavbu detského ihriska, lyžiarskeho vleku, vybudovanie požiarnej nádrže, organizoval výlety pre deti za krásami Slovenska, tradičné karnevaly, nádielky Mikuláša, posedenia so staršími spoluobčanmi, Deň detí a v neposlednom rade zavedenie osláv obecných hodov.V obecnom zastupiteľstve boli zvolení za poslancov: Jozef Čerňanský, Rudolf Čerňanský, Ing. Milan Ďurek, Mária Filová, Jozef Gažúr, Vilma Holková, Oľga Lišková, Milan Valiček a Miroslav Zachar ml. Administratívne pracovníčky OcÚ boli: Anna Vančová a Renáta Špániková z Veľkej Čiernej. Kontrolór OÚ Anton Čerňanský. KULTÚRA A SPOLOČENSKÁ ČINNOSŤ V NAŠEJ OBCI 1991 – 2005 V obci pracuje Dobrovoľný Hasičský zbor pod vedením dlhoročného predsedu Jozefa Čerňanského, ktorý pracuje aj v Okresnom výbore Požiarnej ochrany. Organizácia má spolu 29 členov. Aktívne sa zapája do všetkých akcii v obci i v okrese, pravidelne sa zúčastňuje súťaží v požiarnom športe a stará sa o funkčnosť požiarnej techniky. Naši požiarnici, až do roku 2001 používali už takmer muzeálny, ale funkčný typ požiarnej striekačky PS-8. V roku 2001 OcÚ za finančnej podpory Ing. Ladislava Dvořáka zakúpil požiarnu striekačku PS-12. V súčasnosti je DHZ najaktívnejšou organizáciou v obci. V roku 1991 si prenajala priestory školy firme Galbas z Rajca. V roku 1991 bola spracovaná štúdia a následne projektová dokumentácia pre stavbu vodovodu Malá Čierna a Veľká Čierna. V dôsledku realizácie tejto stavby, bolo nutné postaviť v Čakane na konci dediny nový transformátor a nové 22kW vedenie. V roku 1994 v rámci tejto stavby bola zrealizovaná elektrická prípojka k jednému z vrtov pitnej vody v dĺžke 150m. Myšlienku prístavby našej kaplnky – Sakristie vyslovil vdp. Michal Keblušek pri posvätení slovenského dvojkríža na Vŕšku. Myšlienky sa ujali aj občania a starosta obce Anton Spitzkopf, ktorý v spolupráci s Farským úradom organizačne viedol stavbu. Karol Líška spracoval plány prístavby a bol stavbyvedúcim. Tak sa zmenila myšlienka na čin a v priebehu roka 1991 bola prístavba kaplnky dokončená. Sakristia a kaplnka boli nanovo omietnuté a vymaľované špeciálnou farbou, ktorú zaobstaral Farský úrad v Rajci. Takto získala naša kaplnka nový šat. Slávnostne vysvätenie vykonal vdp. Michal Keblušek správca Rajeckej farnosti na sviatok Povýšenia sv. kríža 15.9.1991. Nový šat dostal i kultúrny dom, ktorý bol tiež v roku 1991 vynovený vo vnútri i zvonku a špeciálnou technikou profesionálnych maliarov- natieračov boli natreté všetky dvere v kultúrnom dome. Od roku 1991 sa datujú celo obecné hody v obci a je to deň, na ktorý sa tešia všetci obyvatelia našej dedinky. Najslávnostnejšie hody boli práve tie v roku 1991 – veď boli prvé! V roku 1992 si priestory školy prenajal na stolárske práce Juraj Baláž z Ďurčiny. V roku 1995 tieto priestory vypratal a uvoľnil. V roku 1992 bola vybudovaná vodovodná prípojka na miestnom cintoríne. NIKTO NEMILUJE ŽIVOT TAK AKO STARÝ ČLOVEK. (SOFOKLES) ...JAK VÍCHOR SA ČAS A ROKY PREHNALI, DO SĹZ SA SKRYLA LÁSKA, SMÚTOK, RADOSŤ, ČO DLÁTOM SPOMIENOK SA VRYL DO SKALY ŽIVOTA... Kronikárka Posedenie s našimi spoluobčanmi OBECNÝ ÚRAD MALÁ ČIERNA A SOC. KOMISIA PRI OÚ PRIPRAVILI POSEDENIE PRE OBČANOV NAD 70 ROKOV Čerňanská Františka (2)Novosádová Jozefína (4)Líška Karol (11)Popelárová Jozefína (14)Filová Mária (20)Filo Ján (20)Špánik Jozef (24)Špániková Žofia (24)Zacharová Paulína (27)Čerňanský Jakub (30) - neúčasťČerňanský Vavrinec (31)Novosád Ondrej (32)Novosádová Karolína (32)Líšková Anna (37)Slyšková Agneša (38)Čerňanský Ján (39)Čerňanská Františka (39)Líšková Júlia (41)Filová Jozefína (43) Filová Mária (45)Ďurčanská Agneša (48)Novosádová Anna (49)Slyško Štefán (65)Krajči Ondrej (67)Krajčiová Mária (67)Butta Ondrej (71)Buttová Anna (71)Sýkora Ondrej (73)Ďurčanský Ján (74)Zacharová Alžbeta (76)Líška Štefán (77)Gažúr Jozef (83)Čerňanský KarolLíška Ján (87) - neúčasťLíšková Františka (87) - neúčasťSlyšková Mária (89)Líšková Júlia (92) Malá Čierna – 10.11.1991 Starosta obce Sociálna komisia UVÍTANIE DETÍ DO ŽIVOTA MENO DIEŤAŤA NARODENÉ DŇA PODPIS RODIČOV DIEŤAŤA LAVRÍKOVÁ KATARÍNA 27.01.1991 Lavríková Eva ČERŇANSKÁ ELIŠKA 28.01.1991 Čerňanská Maria CHLÁDEKOVÁ MÁRIA 01.02.1991 Chládeková Maria GALOVIČOVÁ ROMANA 07.08.1991 Galovičová Marta HUDEKOVÁ JANKA 03.11.1991 Hudeková Jana SĽUB RODIČOV My rodičia, vedomí si zodpovednosti za správnu výchovu svojho dieťaťa, slávnostne sľubujeme, že urobíme všetko preto, aby z nášho dieťaťa vyrástol statočný človek, k čomu mu budeme dobrým príkladom. MALÁ ČIERNA 1.DECEMBRA 1991 Starosta obce Sociálna komisia Kronikárka DETI – ŽIVÉ KVETY ZEME. (GORKIJ) BUDÚCI OSUD DIEŤAŤA JE VŽDY DIELOM MATKY. (NAPOLEON) OBECNÝ ÚRAD MALÁ ČIERNA PRIPRAVIL KULTÚRNE POSEDENIE S NAŠÍMI OBČANMI NAD 70 ROKOV Keď pokoj svoj si našiel v starobe, máš poklad čo ti dáva sladký spánok, a máš i vonné masti v nádobe zašlých starostí, letných radovánok. (úryvok z básne „Spokojnosť staroby“) ČERŇANSKÁ FRANTIŠKA (2)NOVOSÁDOVÁ JOZEFÍNA (4) – neúčasťLÍŠKA KAROL (11)POPELÁROVÁ JOZEFÍNA (14) – neúčasťFILOVÁ MÁRIA (20) – neúčasťFILO JÁN (20) – neúčasťŠPÁNIKOVÁ ŽOFIA (24)ZACHAROVÁ PAVLA (27) – neúčasťČERŇANSKÝ VAVRIN (31)NOVOSÁDOVÁ KAROLÍNA (32) – neúčasťNOVOSÁD ONDREJ (32)FILO JOZEF (34)LÍŠKOVÁ ANNA (37)ČERŇANSKÁ FRANTIŠKA (39)ČERŇANSKÝ JÁN (39)LÍŠKOVÁ JÚLIA (41) – neúčasťFILOVÁ JOZEFÍNA (44) – neúčasťSLYŠKOVÁ AGNEŠA (43) FILOVÁ MÁRIA (45)ĎURČANSKÁ AGNEŠA (48)ČERŇANSKÝ JAKUB (56) – neúčasťČERŇANSKÝ PAVOL (67)NOVOSÁDOVÁ ANNA (70)BUTTOVÁ ANNA (71)BUTTA ONDREJ (71)SÝKORA ONDREJ (73) – neúčasťZACHAROVÁ ALŽBETA (76)KRAJČIOVÁ MÁRIA (79) - úmrtieKRAJČÍ ONDREJ (79) – neúčasťSLYŠKO ZDENO (84)LÍŠKOVÁ MÁRIA (87) – neúčasťLÍŠKA JÁN (88) – neúčasťLÍŠKOVÁ JÚLIA (92) – neúčasťGAŽÚROVÁ ANNA (93)GAŽÚR JOZEF (93) – neúčasťSLYŠKOVÁ MÁRIA (89) – neúčasť STAROSTA OBCE MALÁ ČIERNA 15.11.1992 V roku 1992 OcÚ vybudoval v Potokoch lyžiarsky vlek a zabezpečil unimobunku a následne to všetko dal do užívania TJ, ktorá vlek v roku 1995 predlžila. Na miesto zosnulého poslanca Miroslava Zachara, ktorý 23.apríla 1993 tragicky zahynul pri autonehode v SRN v Kolíne nad Rýnom, na základe výsledku volieb nastúpil Jozef Líška č.d.11. Za správcu miestneho cintorína bol obecným zastupiteľstvom určený Štefan Popelár č.d.14. Činnosť správcu ukončil 30.apríla 1995 na základe zmeny trvalého pobytu. Cintorín spravoval 2 roky. Na mieste, kde stála stará- drevená na zeleno vymaľovaná krčma (ktorá bola výsadou mužov) v ktorej bola 27 rokov vedúcou pohostinstva Emília Čerňanská si začali v roku 1994 stavať moderné – priestranné pohostinstvo manželia Jaroslav a Alena Koledovi – súkromní podnikatelia. Pre verejnosť boli priestory pohostinstva sprístupnené v roku 1994. OcÚ zabezpečil kúpu 2ks. vibrátorov na výrobu betónových výrobkov. Od roku 1992 v bývalej garáži ŠM pracovníci zamestnaní vo VPP (verejno-prospešné práce) zabezpečujú výrobu kociek, žľabov, ktoré sa používajú na reguláciu potokov. Kocky boli použite aj na výstavbu požiarnej nádrže. V obci je od roku 1992 zavedený mincový telefónny automat, ktorý je umiestnený na stene kultúrneho domu. Dňa 19.11.1994 sa konali v obci komunálne voľby Na starostu obce kandidovali: Ladislav Čerňanský Marie Čerňanská Jaroslav Koleda Marián Líška (vzdal sa pred hlasovaním kandidatúry) Občania si vo voľbách zvolili za starostu obce pána Ladislava ČerňanskéhoLADISLAV ČERŇANSKÝSTAROSTA OBCENARODENÝ 7.JANUÁRA 1947VZDELANIE – TECHNIK Starosta obce pokračoval v ďalšom zveľaďovaní obce, poriadal tradičné nádielky Mikuláša pre deti, posedenia so staršími spoluobčanmi, zamestnával občanov vo VPP, poriadal hody. V OBECNOM ZASTUPITEĽSTVE BOLI ZVOLENÍ POSLANCI:Jozef Čerňanský, Karol Čerňanský, Rudolf Čerňanský, Ing. Milan Ďurek, Jozef Gažúr, Marta Dorinská, Jozef Líška, Jaroslav Koleda, Jozef Spitzkopf.ADMINISTRAT.PRACOV. OcÚ boli: Renáta Frištiková, Anna VančováKONTROLÓROM OcÚ BOLA: Anna Gáperová UMENIE NIE JE ZOSTARNÚŤ – UMENIE JE ZNIESŤ TO. J.W.GOETHE Kronikárka: POSEDENIE S NAŠIMI OBČANMI NAD 70 ROKOV PORIADA OBECNÝ ÚRAD MALÁ ČIERNA 26.NOVEMBRA 1995 ČERŇANSKÁ FRANTIŠKA (2)NOVOSÁDOVÁ JOZEFÍNA (4) – neúčasťNOVOSÁD JÁN (4)LÍŠKA FRANTIŠEK (5) – neúčasťLÍŠKOVÁ MAGDALÉNA (11)LÍŠKA KAROL (11)LÍŠKOVÁ MÁRIA (18)FILOVÁ MÁRIA (20) – neúčasťGÁPER KAROL (29)GÁPEROVÁ MÁRIA (29)ZACHAROVÁ PAVLÍNA (30)ČERŇANSKÝ VAVRIN (31)NOVOSÁDOVÁ KAROLÍNA (32)LÍŠKOVÁ ANNA (37)SLYŠKOVÁ AGNEŠA (38) – neúčasťČERŇANSKÁ FRANTIŠKA (39)ČERŇANSKÝ JÁN (39)FILOVÁ JOZEFA (43) – neúčasť FILOVÁ MÁRIA (45) – neúčasťĎURČANSKÁ AGNEŠA (48) – neúčasťČERŇANSKÁ ANNA (58) – neúčasťČERŇANSKÝ JOZEF (58)KRÁĽ OLDRICH (63)NOVOSÁDOVÁ ANNA (70) – neúčasťBUTTA ONDREJ (71)SÝKORA ONDREJ (73)ZACHAROVÁ ALŽBETA (76)KRAJČÍ ONDREJ (79)SLYŠKO ZDENEK (84)SLYŠKOVÁ MÁRIA (84)LÍŠKA JÁN (87) – neúčasťSLYŠKOVÁ MÁRIA (89) – neúčasťSLYŠKOVÁ ANNA (90)GAŽÚROVÁ ANNA (93)GAŽÚR JOZEF (93) Starosta obce Hostia V roku 1994 sa v obci dobudovala požiarna nádrž za veľkej pomoci pracovníkov zamestnaných vo VPP a organizácie DHZ. Jozef Čerňanský s finančnou podporou OcÚ. V našej obci máme rezbára Jozefa Líšku č.d.11, ktorý sa v roku 1971 vyučil v Rezbári v Rajci, Svoje povolanie uplatňuje ako umelecký sochár. V jeho veľkom talente sme sa mohli presvedčiť aj my obyvatelia Malej Čiernej, keď v r oku 1994 vyrezal z dreva skvostný Betlehem do nášho kostolíka. Vytvoril aj rôzne diela po celej republike. Najväčšiu sochu „Pomocnica kresťanov“, ktorá mala výšku 3m urobil do Dudiniec do kostola, *pre zaujímavosť uvádzam, že bola zhotovená z lipy zrezanej na cintoríne* ďalej sochy životných veľkostí do kostola v Ďurčine, Stránskom, Kanianke, Oravskej Polhore a pre seminár v Nitre a tiež 4 sochy do kúpeľov v Rajeckých Tepliciach,. Pre Košice – Šaca a Orechove pri Trenčíne zhotovil Betlehem. Jeho umelecká činnosť je všestranne zameraná, vytvára z dreva aj poľovnícke motívy, sakrálne ľudové tematiky, reliéfy, busty a popritom všetkom nádherne maľuje portréty, krajinky, zvieratá. V otcových šľapajach pokračujú aj jeho deti – syn Peter a dcéra Alžbeta. V roku 1995 sa v rámci reštitúcii stala vlastníkom školy rímsko-katolícka cirkev. Zlatú plaketu profesora MUDr. Jána Jánskeho, ako prvý v obci za bezpríspevkové darovanie krvi, získal 11.novembra 1996 náš rodák Ladislav Čerňanský č.d.25. V roku 1996 si Malá Čierna pripomenula 525 výročie prvej písomnej zmienky o obci. Pritom toto územie bolo osídlené už v období púchovskej kultúry, teda na prelome nášho letopočtu. Podľa početných archeologických nálezov tu už v dobe rímskej chránilo tzv. výšinné sídlisko príchod do Rajeckej doliny od západu. V zažltnutých dokumentoch archívov zisťujeme, že hoci nesie obec vo svojom názve slovíčko „Malá“, jej história je bohatá a veľká. Má svoje dejiny i povesti, svoje osobnosti, obdobia rozkvetu i útlmu. Dnes sa rozvíja ako samosprávna obec, ktorá chce svojím občanom poskytnúť pocit plnohodnotného života a skutočný domov. Naša rodáčka Júlia Sereková rod. Čerňanská je autorkou knižky „Julkyne netradičné torty“ vydané v roku 1998. 18 - 19.decembra 1998 sa konali v obci komunálne voľby Na starostu obce kandidovali: Jaroslav Koleda Marián Líška Anna Vančová Občania si zvolili za starostku obce pani Annu Vančovú rod. SýkorovúDo obecného zastupiteľstva boli zvolení poslanci: Stanislav Buta, Marie Čerňanská, Ing. Milan Ďurek, Jozef Gažúr, Karol Gáper, Jaroslav Koleda, Jozef Spitzkopf, Ján Zachar, Mária Zacharová Pracovn. OcÚ – Eva Slyšková Kontrol. OÚ – Anna Gáperová ANNA VANČOVÁ STAROSTKA OBCENARODENÁ 3.FEBRUÁRA 1955VZDELANIE – ÚPLNÉ STREDOŠKOLSKÉ Do funkcie starostky nastúpila s elánom a plánmi do budúcnosti. Mala svoju predstavu o ďalšom zveľaďovaní obce i skúsenosti na to, aby sa vo funkcii starostky uplatnila, veď dlhé roky pracovala na Obecnom úrade, ako administratívna pracovníčka. Vždy s úsmevom vítala občanov na OÚ, vedela poradiť, vybaviť žiadosti. V jej pracovnom eláne i v živote nastal veľký zlom, keď jej lekári zistili pokročilú *zákernú* chorobu s ktorou s nádejou v srdci na uzdravenie urputne bojovala do poslednej chvíle svojho života. Boj s chorobou prehrala! Zomrela vo veku 45 rokov, 13.apríla 2000 v rodinnom kruhu.Odišiel človek, ktorý by bol býval prínosom pre našu obec. Funkciu *zástupca starostky obce* prevzal 18.4.2000, ktorú vykonával do predčasných komunálnych volieb pán Jozef Gažúr NARODENÝ 5.DECEMBRA 1954VZDELANIE - SMENOVÝ TECHNIK Administratívna pracovníčka OcÚ bola Anna Gáperová. Slovenský zväz zdravotne postihnutých sa začal aktivizovať od roku 1996. Predsedníčkou zväzu sa stala Anna Buttová. Organizácia má toho času – 9 členov. Od roku 1999 je v obci zvonárom Ján Filo (č.d.34). Jeho predchodcami boli: Jozef Čerňanský, František Hudek, Vavrin Čerňanský a Ján Ďurčanský - /pri zvonení aj zastupovali Ferdinand Slyško a Jozef Ďurčanský/. V roku 2000 za úradovania starostky Anny Vančovej, boli zrezané štyri stromy a to: lipa a svrčina na miestnom cintoríne pri plote od cesty a breza s lipou v rohu pri plote pred kostolom. 18.júna 2000 sa uskutočnil športový deň na ihrisku na Rybníkoch pre deti a futbal slobodní – ženatí. Organizátorom akcii bola TJ pod vedením dlhoročného predsedu Jaroslava Koledu, ktorý aj prevádzkuje lyžiarsky vlek v Potokoch. Perlička * v roku 2000 bol z obce odcudzený obecný traktor, ktorý bol do obce delimitovaný z TS z Rajca. Polícii sa nepodarilo páchateľa vypátrať. 25.11.2000 sa konali v obci predčasné komunálne voľby Na starostu obce kandidovali: Marián Líška Anton Spitzkopf Jaroslav Koleda (vzdal sa pred hlasovaním kandidatúry) Za starostu obce si občania zvolili pána Antona Spitzkopfa Náš rodák v duchovnej službe Br. ROMAN GAŽÚR – kňaz minorita Narodený 18.júla 1970 Pôvodne sa vyučil za elektrikára, po skončení vojenskej služby zmaturoval na Biskupskom gymnáziu v Brne, potom vstúpil do noviciátu rehole minoritov v Poľsku v Krakove, kde zároveň absolvoval bohoslovecké štúdia a bol v máji roku 2000 vysvätený za rehoľného kňaza. V rodnej obci mal 4.júna 2000 slávnostnú primičnú sv. omšu, ktorú slúžil vonku pred kostolom. Po vysvätení nastúpil ako kňaz do kláštora v Levoči. Od roku 2004 sa stal správcom minoritov v kláštore v Levoči, kde vedie Kruciátu – to je spoločenstvo, ktoré sa snaží pomôcť zo závislosti alkoholikom, aby sa mohli opäť zaradiť do rodinného a spoločenského života.Svoj čas venuje aj mládeži, pre ktorú organizuje rôzne kultúrno-spoločensko-výchovné akcie. S láskou navštevuje chorých v nemocnici, ktorým prináša duchovnú silu, útechu, nádej.Spolupracuje aj so spoločenstvom „Rodina Nepoškvrnenej“, ktorú vedie Sr. Bernadeta Pánčiová. 16.mája 2001 Obecný úrad kúpil od Farského úradu Rajec budovu bývalej školy a následne na to sa uskutočnila jej celková rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali občania zamestnaní v obci vo VPP. Taktiež tam bolo zavedené ústredné kúrenie a kompletné sociálne zariadene. Vonkajšiu úpravu školy previedol maliar J. Čerňanský. V roku 2001 sa zrealizovala kanalizácia na močiari oproti bytovke a týmto sa zamedzilo vypúšťanie odpadových vôd. Tieto práce vykonávali občania zamestnaný v obci vo VPP. V roku 2001 sa uskutočnila rekonštrukcia kancelárie OcÚ, ktorá bola vybavená novým nábytkom a kompletnou výpočtovou technikou a laserovou fotokopírkou s faxom. V roku 2001 sme si pripomenuli 530.výročie prvej písomnej zmienky o našej obci. Bola to práve písomná správa zo 6.3.1471, kde sa v darovacej listine uhorského kráľa Mateja Korvina pre Ladislava Podmanického a jeho syna Ján, spomína aj Malá Čierna /Kys.Charna/. ERB – VLAJKA – PEČAŤOficiálne už od 4.augusta 2001 má naša obec Malá Čierna nový erb- vlajku- pečať obce. Rozhodla o tom Heraldická komisia pri MV SR. (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/. Pri tvorbe nového erbu sa vychádzalo z historických podkladov a jeho základ vychádza z pečate z roku 1906, na ktorej sú na troch ratolestiach, ktoré vyrastajú zo zeme, po tri okrúhle kvietky. Nový návrh spracoval obyvateľ Malej Čiernej Jozef Líška – rezbár, v záverečnej fáze ho dotvoril žilinský výtvarník Miroslav Rusňák. Erb obce Vlajka obce Pečať obce Erb obce tvorí strieborný štít, v ktorom sú zo zelenej pažite vyrastajúce tri červené zeleno kališné ruže na zelených listnatých stonkách. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, bielej, zelenej a bielej a je ukončená troma cípmi. Pečať obce je okrúhla s obecným erbom a legendou: Obec Malá Čierna Na jeseň roku 2001 bola vybudovaná nová autobusová čakáreň v obci, osadená v blízkosti budovy bývalej školy. Od 1.2.2002 si prenajala priestory bývalej školy spoločnosť Delta 3BP, s.r.o. Žilina, na šitie rukavíc. Nájomnú zmluvu ukončila k 31.5.2004. 12.4.2002 boli na miestnom cintoríne za kostolom z dôvodu poškodenia jednej lipy bleskom a neustáleho poškodzovania pomníkov konármi, ktoré padali zo stromov, zrezané 2ks. vyše 100 ročných líp a asi 80 ročný lipec. Ťažkú techniku /žeriav/ zabezpečil Ján Zachar st., Ján Liška, Juraj Brodňan a Jaroslav Hodas spoločnými silami stromy zrezali. Naša obec je v postate podhorská obec, čo sa prejavuje v to, že v katastri našej obce je cca 25ha lesov. V obci sú štyri pozemkové spoločenstvá, ktoré ešte v roku 2001 spoločne hospodárili. Zo zákona sa muselo každé spoločenstvo osamostatniť a zaregistrovať. Lesné spoločenstvo Hradová si na valnom zhromaždení v máji 2002 zvolilo za predsedu Rudolfa Čerňanského. Urbár, Komposesorát a Pasienky mali spoločný výbor, ktorého predsedníčkou bola Emília Tvrdoňová po jej smrti výbor zanikol a Urbárskeho spoločenstva sa stal predsedom Ján Novosád. Ing Ladislav Dvořák sa stal predsedom Združenia vlastníkov súkromných lesov, Komposesorátu a Pasienkov. V roku 2002 vzniklo v našej obci futbalové mužstvo TJ Malá Čierna, ktoré sa stalo účastníkom Mestskej ligy malého futbalu v Rajci. Jeho zakladatelia boli Jozef Gažúr ml. a Marián Líška ml. Za predsedu klubu si hráči zvolili Vladislava Suľu a podpredsedu Jozefa Gažúra, ktorý je kapitánom mužstva, ktoré tvorí 20 registrovaných hráčov Malej a Veľkej Čiernej a Rajca. Malý futbal sa hrá 2x25 minút po štyroch hráčov na každej strane, ktorí sa počas hry striedajú s hráčmi na lavičke. Od roku 2002 vydáva OcÚ Malá Čierna „Maločierňanské noviny“ každý rok pri príležitosti obecných hodov. Predchádzali im ešte dve publikácie. Prvá publikácia – čiernobiela pod názvom História a súčasnosť. Vydaná bola OcÚ Malá Čierna v roku 1996 pri príležitosti 525.výročia vzniku obce Malá Čierna. Podľa materiálov v Historického ústavu SAV v Bratislave, štátneho archívu v Nitre a v Bytči pripravila do tlače pracovníčka OcÚ Anna Vančová za výdatnej pomoci pána Karola Slyšku. Druhá publikácia – farebná, bola vydaná OcÚ Malá Čierna v roku 2001 k oslavám 530.výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. K jej vydaniu finančne prispeli viacerí sponzori a na jej tvorbe sa podieľali naši občania: Emil Čerňanský, Viera Čerňanská, Rudolf Čerňanský, Jozef Líška, Karol Slyško, Anton Spitzkopf. V októbri 2002 OcÚ v spolupráci so SeVaK Žilina dal do prevádzky druhú prečerpávajúcu nádrž pitnej vody na Žliabku. 6.-7.12.2002 sa konali v obci komunálne voľby Na starostu obce kandidovali: Oľga Lišková Anton Spitzkopf Občania si za starostu obce zvolili pána Antona Spitzkopfa Do obecného zastupiteľstva boli zvolení poslanci:Ján Čerňanský, Ing. Milan Ďurek, Milan Filo /č.d.47/, Jaroslav Koleda, Eva Slyšková.Administrat. pracov. OcÚ – Anna Gáperová Kontrolór. OÚ – Mária Filová Každé mesto, alebo obec má svoje námestie, resp. centrum, kde sa ľudia majú možnosť stretnúť a porozprávať sa. U nás máme síce veľkú asfaltovú plochu v strede obce, no táto slúži skôr ako otočka autobusov a nie je tam možné vytvoriť dôstojné centrum obce. Preto Obecný úrad využil priestor pred a za miestnym obchodom . Uzatvoril nájomnú zmluvu za symbolickú cenu s Jednota SD Žilina, ktorá mu dala k dispozícii tieto priestory. Pred obchodom dal OÚ v roku 2003 osadiť stoly a lavice, ktoré majú slúži pre všetkých občanov i návštevníkov obce. Za obchodom dal OÚ v roku 2004 osadiť betónový stolnotenisový stôl. Tieto práce previedli občania zamestnaní v obci vo VPP. 31.mája 2003 usporiadal Obecný úrad M.Č. pre deti k sviatku MDD autobusový zájazd do Terchovej- Biely potok a na Vychylovku, ktorý organizačne viedol starosta obce. V roku 2003 sa spracoval kompletný projekt stavby „Skupinový vodovod Malá a Veľká Čierna“ vo výške 200 000,-Sk. Začiatkom roka 2004 začal postupne prebiehať proces omladzovania členskej základne DHZ. Vytvorilo s družstvo mladých hasičov, ktorí si zvolili za veliteľa Ľubomíra Čerňanského. Od 3.2.2004 sa začala dotovať zmena názvu na miestnej predajni potravín z JEDNOTA SD ŽILINA na COOP JEDNOTA ŽILINA. Dlhoročnou vedúcou predajne /28 rokov/ je naša rodáčka Mária Gažúrová, ktorá po vyučení začala pracovať vo svojej profesii v miestnej predajni potravín s názvom Rozličný tovar. 16 - 18.augusta 2004 Obecný úrad pripravil pre deti 3-dňový letný tábor v Súľove. Zúčastnilo sa ho 25 detí, ktoré sprevádzali starosta obce, Ivan Oboňa a vedúci na turistických akciách Emil Čerňanský. Začiatkom septembra 2004 bol prevedený náter strechy a plechových častí nášho kostola, ktorý uskutočnili naši občania – Jozef Filo st., Jozef Filo ml., Anton Filo, Peter Papala a Jaroslav Koleda. Vnútornú maľovku časti kostola urobili maliari Milan Gažúr st. a Jozef Čerňanský. Od októbra 2004 sa stal nájomcom poľnohospodárskej pôdy v katastri Malá Čierna Ing. Štefan Liška /ktorú užíval Agroregión Rajec/. Motto: Jediná vec, ktorá príde k človeku, je staroba. 10.novembra 2004 poriadal Obecný úrad v malej zasadačke kultúrneho domu SPOLOČENSKÉ POSEDENIE DÔCHODCOV Každý dôchodca nad 70 rokov dostal /peňažnú/ poukážku v hodnote 100,-Sk na nákup tovaru v COOP Jednota Žilina. ČESTNÝ OBČAN MALEJ ČIERNEJ LOUIS CROS Francúzsky partizán LOUIS CROS spolu so svojimi spolubojovníkmi počas SNP sa zastavil aj v našej obci. Svoje zážitky podrobne opísal v knihe „PAROLES D` UNE“ /Slová jednej pesničky/, ktorá vyšla vo Francúzsku, pričom v literárnej súťaži vyhrala 2.cenu.O našej obci sa podrobne rozpísal, kde si s úctou a vďakou spomína na vrelé prijatie našich občanov, hlavne rodiny Líškovej. Hoci sa tu zdržal krátko, spomienky zostali a doteraz si udržuje úzke kontakty s rod. Karola Líška. Práve jeho pôsobenie počas SNP a následnej propagácii našej obce v zahraničí bolo dôvodom, aby obecné zastupiteľstvo mu udelilo titul „Čestný občan obce Malá Čierna.“ 27.8.2004 Starosta obce Anton Spitzkopf 28.8.2004 počas osláv SNP pri pamätníku francúzskych partizánov v Strečne prevzal plaketu /medailu/ ,ktorú našej obci venoval klub priateľov Francúzska a Slovenska v zastúpení jeho prezidentom akad. sochárom Štefanom Pelikánom. /VZOR/ /VZOR/ Pamätný list Plakety, ktoré venoval obci a francúzskemu partizánovi Louisovi Crosovi klub priateľov Francúzska a Slovenska. 1991 EliškaMáriaRomanaJana ČerňanskáChládekováGalovičováHudeková 28. január 1. február 7. august 3. november 257440 104 1992 TomášPavlaAlžbetaIvanaMichalMáriaIvanaRomanaZuzanaMiroslava SýkoraSlyškováHodasováKrajčiováGažúrBrodňanováVančováKrajčiováVančováChládeková 27. február 6. apríl 10. apríl 15. máj 14. august 25. september 6. október 12. október 12. december 18. december 19511051053612791974 1993 LenkaĽubošKatarínaJakubZuzanaMiroslav PopelárováPeknýDorinskáKvaššayKaštanováČerňanský 15. január 21. január 9. marec 23. august 26. september 30. november 147010550105105 1994 PatrikMilanJanaJánMichaelaNatália ČerňanskýBrodňanVančováSlyškoDúbravkováČerňanská 20. marec 11. máj 21. máj 12. august 15. október 27. november 956125180105 1995 MartinSoňaJanaMonikaMonikaMartin ŠadlákPopelárováChládekováSýkorováDorinskáGažúr 22. apríl 2. máj 8. máj 15. máj 15. jún 25. júl 991474191053 1996 LenkaLukášLadislavJaroslavJuraj HodasováPeknýVančoKoledaBrodňan 21. január 28. marec 1. júl 10. júl 12. júl 10570128188 1997 Daniel Čerňanský 22. január 95 1998 MarcelaJúliusIvanMatej LieskovskáKvaššayDúbravkaSurový 9. apríl 26. apríl 22. august 31. október 100508023 1999 TatianaJurajPatrik BrodňanováSurovýNovosad 25. apríl 1. november 3. december 882333 2000 KristínaSamuelEma HundákováLieskovskýSlyšková 29. január 9. september 13. september 10410051 2001 VeronikaMatúšDianaMonikaVeronikaPatrik ProházkováLiškaFilováZacharováZacharováSlyško 26. január 12. marec 30. júl 9. september 9. september 23. november 26597910210273 2002 KristínaDaniela PollákováHodasová 24. júl 6. december 39105 2003 ErikaPeterEva MáriaSamuel NovosadováFiloLiškováKvaššay 11. júl 17. júl 14. november 18. december 113395950 2004 Cyntia PaulínaIvonaSamuelMilanMichal ČerňanskáSurováButaGažúrSolár 29. január 17. február 20. marec 7. december 9. december 1052371398 2005 SimonaSoňaNatáliaAdamFilipMarek SýkorováKaštanováPollákováFiloNovosádFilo 8. február 6. máj 4. jún 6. september 1. december 23. december 19114391111334 1991 AnnaJánMáriaŠtefan PavlíkováJuríčekLíškováSlyško LíškováSlyšková 6. január18. február13. august27. november 4.10.194314.1.191025.12.191519.9.1908 37261738 1992 JánŠtefanKarolJozefMária ĎurčanskýLíškaČerňanskýŠpánikKrajčiová Očková 9. máj10. jún10. august23. august12. november 24.2.192030.8.190930.10.190228.2.191521.9.1909 7477942479 1993 JánMiroslavAnna FiloZacharButová Gajdošová 21. január23. apríl25. september 4.11.19036.7.196323.3.1911 204071 1994 ŽofiaJúliaKarolEmilŠtefan ŠpánikováLíškováFiloSýkoraSlyško Briestenská 27. máj10. august13. august18. november15. december 9.5.19197.11.19063.1.192323.8.194624.12.1933 2442217359 1995 PavolJozefEmilJakubOndrejMarián ČerňanskýFiloMasárČerňanskýNovosadFilo 8. január5. jún18. jún27. jún12. júl21. november 13.3.192228.7.192227.10.19343.5.190315.11.19152.6.1955 6734104563243 1996 OndrejFrantiškaJozefína ButaČerňanskáPopelárová BohdalováKrajčiová 17. február4. máj12. jún 30.9.19114.4.192031.10.1902 713914 1997 AnnaEmíliaMária ČerňanskáFilováGáperová LiškováKocúrováČerňanská 28. január30. máj31. december 26.12.19251.9.194417.7.1925 584729 1998 AnnaJánAnnaPeter LíškováKrajčiNovosádováZachar LíškováDanišová 10. marec1. august11. august16. november 24.9.19137.3.193527.5.19183.7.1980 377970102 1999 MiroslavAntonŠtefan ZacharČerňanskýVaclavík 1. máj2. august7. september 29.8.19391.8.192923.12.1935 408266 2000 OndrejEmíliaFrantiškaAnnaPavlína SýkoraČerňanskáČerňanskáVančováVaclavíková BohdalováČerňanskáSýkorováČerňanská 6. január19. január10. február13. apríl25. júl 10.7.191928.1.193325.9.19143.2.19551.5.1942 7382211266 2001 JozefMáriaJánJánJán ČerňanskýĎurčanskáNovosádLiškaČerňanský Hudeková 10. január26. apríl12. jún7. september16. november 20.5.192422.3.192921.7.194319.9.192110.7.1918 587448739 2002 JozefEmíliaJozefínaKarolMáriaOldrich GažúrTvrdoňováFilováGáperSlyškováKráľ LíškováLíškováZachariková 18. január12. apríl29. apríl16. jún15. september29. november 12.9.192110.8.19336.8.191410.1.192421.8.19247.11.1923 933643298463 2003 AntóniaJozefínaJánMária LiškováNovosadováHúdekSlyšková KardošováHudekováLišková 15. apríl17. jún13. september26. október 1.2.19321.7.192124.5.195221.6.1908 544689 2004 KarolínaJánFrantišekJozefOndrej NovosadováVančoLiškaKaštanKrajči Hudeková 10. apríl25. apríl5. júl17. november14. december 3.10.191923.6.195325.7.192419.3.19354.12.1907 3211258079 2005 MáriaMáriaKarol FilováFilováValíček LíškováPrašková 15. jún21. jún21. september 19.9.191510.5.19111.7.1929 452010 Od 1.1.2005 si prenajal priestory bývalej školy náš občan Milan Filo /č.d.39/ na šitie pracovných odevov a textilnej konfekcie. 6.2.2005 OcÚ a TJ pod vedením predsedu J.Koledu poriadali karneval v maskách na snehu pri lyžiarskom vleku v Potokoch a deň predtým 5.2.2005 karneval a diskotéku pre deti a mládež v malej zasadačke OcÚ s odovzdávaním cien najlepším maskám. Známe údaje o počte obyvateľov 1851 – 2011869 – 2211880 – 2321890 – 2471900 – 303 1910 – 3121921 – 3011930 – 3111940 – 3161948 – 263 1961 - 3661970 – 3741980 – 3361991 – 2961994 – 307 Zaujímavý je údaj z roku 1851, kedy sa uvádza i fakt, že v obci v tom čase okrem katolíkov žilo i 15 občanov židovského vyznania. Najväčší počet obyvateľov dosiahla obec v roku 1970.Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1996 bolo v obci – 296 obyvateľov. O päť rokov neskôr pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci – 310 obyvateľov. V ďalších rokoch počet obyvateľov stúpal a to: 2002 – 3222003 – 3292004 – 3312005 – 334 Terajší spoločenský život v obci je na nízkej úrovni. Staršia mládež zďaleka nie je taká aktívna ako bývali v minulosti ich rodičia, resp. starí rodičia.Nemá záujem vytvoriť žiadne záujmové krúžky, v ktorých by našli záľubu aj mladšie deti, ktoré svoj voľný čas väčšinou trávia vysedávaním v autobusovej čakárni a preháňaním sa na bicykloch po obci. - Zo strany OcÚ je ponúkaná plná podpora všetkým aktivitám, no chce to záujem, nápad, obetovať čas a podiel zodpovednosti za zverené hodnoty. V marci v roku 2004 som bola poverená starostom obce pánom Antonom Spitzkopfom spravovaním obecnej knižnice a zostavením obecnej kroniky a to v rámci VPP v obci. Ťažko sa píše kronika spätne dozadu, nakoľko na mnohé udalosti z minulosti sa pozabúdalo a chýbajú akékoľvek záznamy o živote našej obce od roku 1940 do roku 1980. Z našej histórie sa zachovali len 2 knihy. Prvá – zápisnice z rady a zastupiteľstva obce Malá Čierna od roku 1908 do roku 1934.Druhá – obecná kronika od roku 1934 do roku 1940. Cenné informácie a dáta o našej obci Malá Čierna, o jej osobnostiach a spoločenských aktivitách som zozbierala zo zápisníc obecného zastupiteľstva, z Maločierňanských novín a od našich občanov.Písanie obecnej kroniky som ukončila 30.apríla 2005. V roku 2006 nebol vedením kroniky nik poverený. Zápis je vedený až dodatočne nastupujúcou kronikárkou Romanou Filovou, ktorá vedie zápisy v kronike od roku 2007. Rok 2006 Začalo sa s plynofikáciou obce. Spojením dvoch obcí Veľkej a Malej Čiernej Slovenský plynárenský priemysel rozhodol o spoločnej prípojke. Na zavedení plynu sa značne podieľal vtedajší starosta obce Anton Spitzkopf. Zahájenie stavby - viacúčelového stožiaru el. prípojka Zavedenie elektrických zvonov v októbri. November – voľby do miestnej samosprávy Kandidáti: Jozef Filo Anton Spitzkopf Mária Filová Voľby na starostu vyhral Filo Jozef. Jozef Filo Narodený: 27.12.1952 v Malej ČiernejPochádza – zo šiestich súrodencov,Vzdelanie – stredná priemyselná škola elektrotechnickáRodina – ženatý – bezdetný (dvaja dospelí synovia)V roku 1975 – trvalý pobyt ŽilinaOd roku 1999 obyvateľ Malej ČiernejZamestnanie: 1972 – 2006 VÚVT – Žilina Manželka: Marta rod. Líšková MUDr.Aktivita: predseda SZMpredseda TJtajomník PZ Grúň -aktívny verejný život v obci! Rok 2007 2.januára inauguráciou a prísahou prevzal Jozef Filo post na starostu obce na 4-ročné volebné obdobie 2007 – 2010.Poslanci, ktorí boli zvolení občanmi obce: Ing. Milan ĎurekOľga Líšková – zástupcaRudolf ČerňanskýMarcela BielaJaroslav Koleda Vysporiadanie pozemkov pod začatou výstavbou “viacúčelového“ ihriska a pokračovanie v zámere stavby. Vysporiadanie pozemkov pod budovou základnej školy, Kultúrneho domu V obci začali pracovať 3 lesné spoločenstvá: 1. Spoločenstvo Súkromných hôr 2. Lesné spoločenstvo Urbár a pasienky 3. Spoločenstvo Komposesorát Petrová Orná pôda je zatrávnená a obhospodáruje ju spoločenstvo „Skalka – Papšo“, vypláca dividendy vlastníkom. Z evidencie obyvateľstva Obec Malá Čierna k 15.9.2007 má 337 obyvateľovDospelých: 258Detí: 79Priemerný vek obyvateľov je 35 rokovNarodili sa: Martin FiloPietro MargeittiDenis Liška Zomreli: Jaroslav Húdek Rok 2008 V spolupráci s Farským úradom v Rajci bola prevedená rekonštrukcie vnútorného zariadenia kostola: impregnácia a náter oltára vymaľovanie vnútorných priestorov nové koberce poťahy na laviciach nové kúrenie Pri hodových slávnostiach v spolupráci s klubom „Priateľov Francúzska a Slovenska bola inštalovaná a odhalená pamätná tabuľa francúzskym partizánom na čele s čestným občanom Malej Čiernej – Francúzom Luisom Crosom. Počas osláv bol zorganizovaný “nultý ročník“ turistického podujatia pre peších aj cyklistov po trati Malá Čierna – Bodina – Vrchteplá – Súľov – Hradná a späť. Dobrovoľný Hasičský zbor oslávil 80.výročie založenia. Aktívne začal žiacky turistický krúžok pod vedením pána Emila Čerňanského. Pamätná tabuľa na budove OcÚInteriér kostola po rekonštrukcii Pozn. Kostolu bola rodinou Filovou /Starosta s manželkou/ venovaná rezba &quot;Posledná večera&quot; autor Jozef Cibuľka Rok 2009 Rok 2009 z hľadiska verejných financií bol pre obec mimoriadne priaznivý.Obec získala celkove štyri granty na investície pre rok 2010. Predseda VÚC – 1660€ na rozvoj športu v obci - &quot;Prístrešok na ihrisku&quot; Predseda vlády – 8700€ na riešenie krízového stavu budovy O.c.Ú. Program rozvoja vidieka – 82000€ na revitalizáciu spoločnej budovy O.c.Ú, Požiarnej zbrojnice a kultúrneho domu. VÚC - Živicový povrch prístupovej cesty III. triedy do obce vo výške 55 000€. V obci sa tiež mimoriadne v tomto období rozmohla individuálna bytová výstavba: Zachar Ján, Zacharová Monika, Kaštan Ján, Dorinská Marta, Hodás Jaroslav, Čerňanský Miroslav, Ing. Lokšík Pavol, Kostra Ján, Líšková Melánia, Filo Peter, Filo Martin, Liška Martin, Pekara Ján, Kulich Jozef V roku 2009 sa narodili: Rebeka Marušáková Dominik Sykora Liliana Hundáková Zomreli: Stanislav Bronček Anna Gažúrová Pavlína Zacharová J.Blanár - predseda VÚCKrst knihy &quot;Slová jednej piesne&quot;J.Baška - minister obranyČestný hostia memoriálu Na hodových slávnostiach v Malej Čiernej dňa 13.9.2009 bol otvorený 1. ročník „Memoriálu Louisa Crosa“. Tohto podujatia sa zúčastnili viaceré významné osobnosti, politického života, ktorí svojim podpisom do našej kroniky potvrdzujú svoj účasť: Dňa 27.11.2010 sa konali komunálne voľby Na starostu kandidovali: Filo Jozef (149 hlasov) Spitzkopf Anton (46 hlasov) Ziskom hlasov 149 občania zvolili za starostu Jozefa Fila Do obecného zastupiteľstva boli zvolení: Papala Peter (111 hlasov) Ďurek Milan Ing. (98 hlasov) Biela Marcela (93 hlasov) Zachar Radomír (87 hlasov) Filová Romana (77 hlasov) Neúspešní: Líšková Anna (76 hlasov) Holko Rudolf (57 hlasov) Zacharová Marcela (52 hlasov) Filo Peter (44 hlasov) Jaroslav Koleda (44 hlasov) Čerňanský Miroslav (43 hlasov) Marián Liška (22 hlasov) Prochádzka Dušan (21 hlasov) Zástupca starostu: Papala PeterKontrolór obce: Melánia Líšková, ing. Skákalová Zlatica Kolaudácia viacúčelového ihriska J.Blanár, J.Štrba, I.Choma Kolaudácia OcÚ a KD Hodové slávnosti 2011 Hodových slávnosti v Malej Čiernej dňa 11.09.2011 sa opäť zúčastnili viaceré významné osobnosti politického života, ktoré svojím podpisom do našej kroniky potvrdzujú účasť. Aktivity v obci v roku 2011 Viacúčelové ihriskoPožiarna nádržDetské ihriskoKostol Tieto časti sa v písanej kronike nenachádzajú veľmi pekná a potrebná finančná dotácia z MF SR vo výške 10 000€ na opravu strechy na spoločnej budove kultúrneho domu, požiarnej zbrojnice a obecného úradu. melioračné práce okolo kostola, odizolovanie základového muriva, impregnovanie základov, odvodnenie, položenie zámkovej dlažby, nové nálepky. Náter strechy, oprava fasády, nová el. prípojka (práce v hodnote cca 10 000€). Rok 2014 Hodové slávnosti 2014 Dňa 14.09.2014 sa v našej obci konali hodové slávosti spojené s memoriálom Louissa Crossa. Hneď ráno vyrazilo aj napriek nepriaznivému počasiu niekoľko turistov a cyklistov na túru cez krásnu prírodu Rajeckej doliny. Po príchode si mohli vypočuť skvelú hudbu a spev muzikantov z Kysuce a Ďurčiny. Každý mal možnosť ochutnať výborný poľovnícky guláš a vyhrať množstvo zaujímavých cien v tombole. Oslavy vo večerných hodinách ukončila tanečná zábava s DJ Šenkarom. Dňa 15.11.2014 sa konali komunálne voľby Voľby do orgánov samosprávy obce Malá Čierna sa uskutočnili 15.novembra 2014 od 7.00 do 20.00 hod. v malej zasadačke OcÚ Malá Čierna.Miestna volebná komisia v Malej Čiernej podľa §23 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasila, že pre voľby starostu obce zaregistrovala týchto kandidátov:Kandidáti na starostu obce Malá Čierna:1. Milan Ďurek Ing., 26 r., nezamestnaný, Malá Čierna 4, nezávislý kandidát2. Anna Gáperová, 57 r., účtovníčka, Malá Čierna č.22, nezávislá kandidátka3. Jaroslav Koleda, 54 r., technik, Malá Čierna č.81, nezávislý kandidát4. Zlatica Skákalová Ing., 55 r., ekonómka, Malá Čierna č.66, SMER - sociálna demokraciaMiestna volebná komisia v Malej Čiernej podľa §18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasila, že pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva zaregistrovala týchto kandidátov:Kandidáti na poslancov do obecného zastupiteľstva Malá Čierna:1. Marcela Biela, 36 r., predavačka, Malá Čierna č.112, SMER-SD2. Viera Čerňanská, 71 r., pedagogička, Malá Čierna č.107, SMER-SD3. Milan Ďurek Ing., 60 r., strojár, Malá Čierna č.85, SMER-SD4. Jozef Filo, 36 r., živnostník, Malá Čierna č.64, SMER-SD5. Miroslav Filo, 42r., strojár, Malá Čierna č.79, SMER-SD6. Rudolf Holko, 63 r., robotník, Malá Čierna č.106, nezávislý kandidát7. Dávid Hundák, 34 r., vrtmajster, Malá Čierna č.104, SDKÚ-DS8. Mária Chládeková, 46 r., invalidná dôchodkyňa, Malá Čierna č.74, nezávislá kandidátka9. Jaroslav Koleda, 54 r., technik, Malá Čierna č.81, nezávislý kandidát10. Daniel Smolka Bc., 31r., strojár, Malá Čierna č.22, KDH11. Anna Spitzkopfová, 49 r., predavačka, Malá Čierna č.91, nezávislá kandidátka12. Vladislav Súľa, 34 r., strojník – vrtný robotník, Malá Čierna č.92, nezávislý kandidát13. Martin Sýkora, 33 r., profesionálny vojak, Malá Čierna č.19, nezávislý kandidát14. Tomáš Sýkora, 22 r., profesionálny vojak, Malá Čierna č.19, nezávislý kandidátKandidáti boli uvedený v abecednom poradí. Výsledky Kandidátom pod čiarou sa nepodarilo získať dostatočný počet hlasov. Komunálnych volieb sa zúčasťnilo 223 voličov, z ktorých bolo 223 platných hlasov. Výsledky volieb kandidátov na starostu obce: Jaroslav Koleda (81 hlasov) Zlatica Skákalová Ing. (66 hlasov) Anna Gáperová (54 hlasov) Milan Ďurek Ing. (22 hlasov) Výsledky volieb kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva: Vladislav Súľa (97 hlasov) Marcela Biela (90 hlasov) Martin Sýkora (89 hlasov) Jaroslav Koleda (86 hlasov) - nezvolený (stal sa starostom obce) Milan Ďurek Ing. (85 hlasov) Dávid Hundák (82 hlasov) Jozef Filo (81 hlasov) Rudolf Holko (75 hlasov) Viera Čerňanská (65 hlasov) Miroslav Filo (58 hlasov) Tomáš Sýkora (45 hlasov) Daniel Smolka Bc. (44 hlasov) Anna Spitzkopfová (36 hlasov) Mária Chládeková (28 hlasov) ]]></description>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 23:28:50 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Dejiny obce Malá Čierna</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/dejiny-obce-mala-cierna</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/dejiny-obce-mala-cierna</guid>
			<description><![CDATA[ Dejiny Obce Malá Čierna Malá Čierna ako osada Lietavského hradu mala svoj vývin spojený s dejinami hradu. V knihe Lietava od historika Ondreja Kavuliaka, vydanej v Martine r. 1948 je napísané toto: K Lietavskému hradu pôvodne patrilo celé územie rozprestierajúce sa v údolí rieky Lietava, dnes Rajčianka. Pred postavením hradu celý tento kraj bol porastený pralesom. Hrad založili na obranu a spravovanie tohto kraja. Pralesy nedonášali úžitku, preto ako v tie časy všeobecne na Slovensku zaviedli ich klčovanie. Klčovaním lesov a odvodňovaním močiarov zaberalo sa postupne viac zmene pre role a lúky, pastviny na pozemkoch pre poľné hospodárstvo vznikali majere. Pri majeroch vznikli osady roľníckeho a pastierskeho ľudu poddaného Lietavskému hradu. Najväčšia a najstaršia osada vyvinutejšia sa v mesto bol Rajec už v roku 1397. Osady, ktorých sa vyvinulo pod vplyvom kolonizačnej akcie zámockého panstva bolo 35, medzi ktoré patrila i osada Čierna. Lietavskému panstvu v 16.storočí patrilo len 22 osád. Pravda tento počet nebol nikdy ani predtým ani potom pevne stanovený. Chotárne časti niektorých dedín najmä tých, ktoré ležali na perifériách zámockého územia, boli predmetom stálych hraničných sporov pri ktorých celé dediny, alebo ich časti prechádzali spod správy listovného panstva pod správu susedných hradov, ako boli Bytča, alebo Strečno. Časom i Lietava sa zmocnila pozemkov ležiacich mimo hradného územia, takže niektoré osady prechádzali z jedných rúk do druhých, pričom poddaný ľud takých sporných osád a pozemkov mnoho trpel. Príčinou sporných a násilných presunov hraníc boli už spomínané deľby majetkov a dedičné zvady. Hospodársky život na území Lietavského panstva sa spočiatku vyjadroval len v obsadzovaní pozemkov a klčovaní lesov, čo bolo automaticky spojené s privlastňovaním. Presné záznamy o postupe privlastňovania sa nezachovali. Preto aj prvopočiatky osady Čierna, že kto bol prvým usadlíkom či nejaký pastier, horár, drevorubač, alebo ľudia z dolných zemí od Dunaja, ktorí utekali pred pustošiacimi tureckými vojskami to nám bude vždy tajomstvom, lebo niet o tom písomných záznamov. Urbár z roku 1543 obsahuje súpis dedín Lietavskému panstvu poddaných, medzi ktorými sa spomína aj obec Malá Čierna. Avšak najstaršia písomná správa o našej obci pochádza zo 6.3.1471, kde je konkrétne uvedené v listine uhorského kráľa Mateja Korvína vydanej v Budíne v ktorej daroval Považsko-Bystrické hradné panstvo Ladislavovi Podmanickému a jeho synovi Jánovi. Medzi obcami patriacimi vtedy k tomuto panstvu spomína aj Malú Čiernu (Kys Charna).Keď potom 19.9.1474 ten istý Matej Korvín daroval Lietavské hradné panstvo Pavlovi z Kaniže, Malá Čierna (Chyrna Parva), kde sa spomína ako obec patriaca k Lietavskému hradnému panstvu, čo Matej Korvín opäť potvrdil. 5.9.1476 časť zeme v Malej čiernej patrila zemanom. Muselo tak byť už od starších čias a pôvodne to azda bol ten istý zemiansky rod (Čerňanský), ktorému patrila i osada Veľká Čierna, ktorá natrvalo ostala zemianskou osadou a nepatrila nijakému panstvu. Šimon, syn Lukáča z Bodiny za seba aj za svojho zomretého brata Mikoláša, predal svoj majetok v Malej Čiernej 3.3.1510 za 40 dukátov Jánovi Podmanickému a jeho dedičom, čím sa táto časť Malej Čiernej dostala Považsko-Bystrickému panstvu. Neskôr asi Michal Podmanický daroval tento majetok Jurajovi Brigantovi z Rašova svojmu kastelánovi Bystrického hradu, ktorý sa v januári roku 1525 spomína ako Juraj Brigant, predtým z Rašova – teraz z Malej Čiernej. Neskôr potom vystupuje ako obec Malá Čierna patriaca trvale k Lietavskému hradnému panstvu. Jej prvý popis poznáme z roku 1626 na základe zachovaných písomných prameňov. Možno predpokladať, že trvalé osídlenie Malej Čiernej je od 14.storočia. Pôvodne išlo o jednu obec Čierna, ktorá sa buď vlastníckou deľbou, alebo rozšírením skultivovaných plôch začala najneskoršie od prvej polovice 15.storočia deliť na Veľkú a Malú Čiernu. Názov osady (obce) sa časovo menil: v r.1471 – Kys Charna v r.1474 – Cherna Parva v r.1510 – Kys Czorna v r.1520 – Kys Cherna v r.1808 – Malá Cžerna v r.1927 – Malá Čierna Obyvatelia sa živili pastierstvom, poľnohospodárstvom, prácou v horách, chovom včiel a tiež zakladaním rybníkov. Miestne časti obce sa nazývajú: Zemany, Čakan, Sedliaci, Močiar, Šefranica. Urbár z r. 1869 uvádza veľkosť chotára 462 hektárov a nadmorskú výšku obce 530 metrov. Počet obyvateľov v r.1851 bol 210 katolíkov a 15 židovského vyznaniaPočet obyvateľov v r.1869 bol 221Počet obyvateľov v r.1880 bol 232Počet obyvateľov v r.1890 bol 247Počet obyvateľov v r.1900 bol 303Počet obyvateľov v r.1910 bol 312 V roku 1880 bol počet domov 37, v r. 1892 bol 41, v r. 1900 bol 45, v r. 1910 bol 53. Roky 1851 a 1869 neuvádzajú počet domov. Pečatidla mala obec 2 nedatované: v obraze na troch zo zeme vyrastajúcich ratolestiach sú tri okrúhle kvietky. Toto pečatidlo sa používalo ešte v roku 1874. – Veľkosť pečate bola 24mm, Kolopis pečate znel: ,,SIGIL (LUM.P) OSSE. – SSIONIS). KISSCERNA.“ Tab.IX. Pečať typu T 1784 v obraze je na pažiti ker s troma ružami. Používalo sa v roku 1870 – Veľkosť pečate bola 33 mm. Kolopis pečate znel: “KIS.CSERNA KÖZ SÉG PECSÉTJE.“ Tab.XXVI. Typizovaná pečať V roku 1954 bolo upozornené na sídliskové pamiatky zo staršej doby rímskej v kameňolome na rozhraní chotárov Malá Čierna, Veľká Čierna a Rajec. Dnes už v lome pamiatky nie sú, ťažbou kameňa a likvidáciou kameňolomu sa všetko zničilo. V chotári obce sú aj sídliskové nálezy púchovskej kultúry. HRAD LIETAVA Czoborovská listina z 20.januára roku 1620 V tejto listine hrabienka Alžbeta Czoborova, ako vdova a majiteľka Lietavského hradu odpovedá na žiadosť Gireka Valacha a Melichara Mandáka z Malej Čiernej, poddaných to našich láskavo upozorňuje, že role (pozemky) Tarašovské v tejže Malej Čiernej k zámku našiemu „Lietave“ v stolici Trenčianskej prinalůžajúce, ktoré od mnoho predošlých rokov sú pusté, takto sme sa rozhodli.Girek Valach a Melicher Mandák, môže slobodne a tiež ich potomkovia po dobu štyroch rokov, roľu túto zveľaďovať (užívať), bez akýchkoľvek dankov (daní) a robôt oslobedení. Po uplynutí tých štyroch rokov, každý nový rok dvanásť zlatých uhorských na dva termíny (totižto na svätého Jána – florenov 6 a na vianoce ďalších florenov 6), nám i potomkom naším dávati musia.Od iných daní a robôt po uplynutí štyroch rokov ich oslobodzujeme, pokiaľ roľu túto riadne nezbudujú. Pre lepšiu istotu toho všetkého list tento pečiatkou našou sme potvrdili a podpísali a jim vydali.Dátum in Arce Nra (nostra) praescrifa Lietava die Vigesima pannarij. AO (Anno) Domini niellesimo, Cexcentesimo, Vigesimo. Czobor Erseheth.nu.pr. (L.S.) Neskoršia ruka: Pomimo dvanásť zlatých povinní sú dávať každoročne za poriadky florenov štyri. Vyfalusy Pál nu pr. Archív Čerňanských v Rajci Odpísané zo Slovenského letopisu, Sasínek r. 1879 (R.III.č.1.) Urbáre hradného panstva Lietava z roku 1628 pre Malú Čiernu uvádzajú: Richtár býva poriadný, každý rok iný.Anno 1625 je stanovený jej osvietenosťou Alžbetou Czoborovou, ustanovený je tam richtár ustavičný a zákupný, ktorý za pol richtára soľ, kapry, haringy a dojivo panské v istej cene bráti jest povinen. Hotovej sumy do roka platí flor.20, ak nato list od jej osvietenosti panej, jemu vydaný dosvedčuje.Sedliaci Michal Mandák a Melicher Mokrý vysejú na svoje role asi 16 liken. Sena môžu mať po jednej fúre.Jano Mišiak vyseje tiež tak, ale on richtárom zákupným jest učinen. (Platí richtárovi). Roľa Taraškova je skrz jej osvietenosť Anno 1620 daná Jirikovi Valachovi a Melicherovi Mandákovi, od ktorej každý rok platia flor.12. Od iných daní a robôt sú oslobodení. Spoločne platia dlh Svätojurský flor.2 a iné poplatky, spolu florenov 25. Illeš dávali, kde boli traja. Žita luk, jačmeňa 3 luky, ovsa 3 luky, k tomu hnojiva 8, sliepok 8, husi 4, vajec 40. (Luk je miera alebo objem). Hotovej sumy spolu bolo 32 florenov. Hoferi (ľudia, ktorí nič nemali) boli traja. Melicher, Mandák, Ján Mandák a Ján Nemček, títo sú povinnosti zbavení. Zemianské domy boli 2.Bernatské a 2.Čerňanských. Títo v čase potreby ve zbroji museli nastúpiť, dary darovať, zámok opravovať, desiatok od oviec i od medu dávať, tiež kapry, soľ, haringy a dojivo panstvu sú dlžní. Jej osvietenosť Alžbeta Czoborova. R.Marsina, M.Kušík (historici), Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku II.Bratislava r. 1959 (str.237). KANONICKÁ VIZITÁCIA (r.1803) MALEJ ČIERNEJ Previedol ju Nitrianský biskup Xaver Fuchs, sú v nej tieto záznamy o Malej Čiernej.Všetci obyvatelia obce sú katolíci, nie sú tam ani luteráni, ani židia. Zemepán sa tam tiež nenachádza. Škola tiež nie.Hrobárom bol Štefan Mandák, pôrodná asistentka Katarina Drevenáková – nepotvrdená a nediplomovaná, vedela krstiť a je to poriadna katolícka žena.V katolíckej vizitácii z roku 1831 sa píše:KRÍŽEOkrem kríža na cintoríne s plechovým umučením je druhý kríž naproti mlynu, udržiavaný je obcou.Tretí kríž s dreveným umučením je v údolí Dubová pri ceste vedúcej k Malej čiernej, ktorý postavil vznešený občan Jozef Čerňanský s venom 52 zlatých roku 1810. Tu sa už uvádza aj zemepán – rodina Čerňanských.Škola sa tu ešte stále neuvádza. Hrobárom bol Ondrej Húdek, ktorý mal od väčšiej jamy 30 desiatok, od menšiej 18 desiatok. Kanonická vizitácia biskup Xaver Fuchs roku 1831 Slovo na úvod Nasledujúce informácie sú čiastočným výberom podľa starej kroniky, ktorú viedol pridelený notár Ďurčianského notárskeho úradu v Rajci. Jeho meno je Ján Šmigáň, ktorý bol 11.9.1934 zvolený za obecného kronikára v Malej Čiernej, pretože bol aj prideleným obvodným notárom pre Malú Čiernu. (viď.zápisnica z 23.10.1934 pod č.19-23/34) Časť všeobecná Malá Čierna leží v malej kotline medzi Dlhou Horou, Tisovým, Dubím, Húbočou a Dubovým. Z troch strán je obkolesená horami iba z južnej strany je táto kotlina otvorená. Obec nevznikla v najspodnejšom okraji, kde sú tri silné pramene. Tieto údajne privábili prvých Maločerňanov k usadeniu.Vývojový smer obce bol z východu na západ až k potoku, ktorý tečie cez západnú časť dediny a tu sa potom obrátil pozdĺž potoka, ktorým smerom sa uberá i teraz. Prevažne sa teraz pristavujú nové domky na severný okraj, takže terajšia podoba ležiaceho veľkého sa mení. Až možno neskoršie bude mať obec podobu veľkého na spodu s akousi pätkou. Podoba obce Terajší chotár vedie z rovne na Dlhej Hore dolu Snohom pri Trsťovej (prv sa volala Budašová), dolu Trstím po jarčeku cez medzu Feriančíkovej role na juh, odtiaľ medzou medzi Kopanicami a Nádavkami na cestu Konopný luh, ďalej chotárom cestou na hradzku (udržiavaná vozová cesta z Malej Čiernej na cestu Rajec – Považská Bystrica) kúsok pozdĺž hradzkej na Skalice – na Dubnú Skalu – na Petrovu, dolu Petrovu smerom severovýchodným ku krížu pod Stráže, odtiaľ na severozápadne za hliny hore Snohom na vrch Ivanova a na Liščiu Skalu – na Vrškteky, až na Horné lazy – hore Priečinou na Malé Hradisko – dolu boky na Mandáke lúky – odtiaľ smerom juhozápadným na Marek – ďalej na Vančovu Skalu hrebeňom na Zadanové – smerom južným na rovinu na Dlhej Hore. Erb rodu Čerňanských prvých obyvateľov CSERNYÁNSZKY.I. Erb: proti skale skákajúci jeleň.Klenot: Obrnené, ohnuté rameno drží v pästi krivý meč.Šľachtické svedectvo: Od prešporskej stolice, vyhlásil Szabolcs, pre Jána Csernyánszkého z Kis:Csernej 1861 stoličný sudca.Tento rod pochádza z Ragy a kis:Čsernej v trenčianskej stolici, kde ešte teraz je majetný. Obyvatelia Podľa ústneho podania prví Maločerňanskí obyvatelia mali najprv bydlisko pod Dubnou Skalou, kde bol aj prameň. Terajšie pramene na východnom okraji obce vraj vtedy patrili do „raja“ a boli chránené „posvätnosťou“. (svah nad prameňom sa nazýva Háj) Po odstránení pohanstva prešli osadníci k terajším prameňom nad dedinou a tam sa usadili pri Dobrej Vode. Odkiaľ prišli a koľko ich bolo sa presne nevie a ani povesti o tom nie je. Jozef Čerňanský (prezývaný mníchom) vraj počul, že prišli od Debrecína a mali byť v nejakej súvislosti so Sarmatmi, ktorých Rimania porazili v bojoch. Po veľkej porážke ušiel ich kráľ Belo IV do Znyova (terajší Zrenjanin - Srbské vojvodstvo) a ktorýsi ich člen sa vraj potom ubytoval pod Dubnou Skalou. To sú však len domienky. Fakt je, že roľníčili a chytali zver. Mali tiež akúsi oboru (na východnej strane obce pri prameňoch sa niekoľko záhrad ešte menuje „obora“). Roľníčili najprv na Veľkých Zemiach a na Konopných lúkach, kde si pestovali konope. Z ich semien potrebovali olej na výrobu kolomaže, ktorá bola dôležitým mazadlom v tej dobe, keď ešte boli na vozoch drevené osi. Komasácia Komasácia bola prevedená v rokoch 1909-1910. Skončená bola 7.júna 1910. Keďže stav sa potom značne zmenil, boli prevedené práce v roku 1933 predovšetkým pre účely pozemkovej dane a podľa zistenia stavu vzniklo v Malej Čiernej asi 250 daňových kont, čo je presným ukazovateľom, koľko je majiteľov pôdy. Pozemková reforma Pozemková reforma v obci nebola prevedená, nakoľko tu nebol veľkostatok, ktorý by sa bol rozparceloval. Výnos pôdy Najúrodnejšia pôda bola na Konopných lúkach, kde úroda bola asi šesť násobkom zasiateho. Najmenej úrodná pôda bola za Čerňanským dielom, kde úroda bola len trojnásobkom zasiateho. Dedické konanie Celý majetok zomrelého rodiča sa rozdelil medzi všetky deti po rovnakých čiastkách. Týmto spôsobom vzniklo rozkúskovanie roľníckej pôdy a rozloha jednotlivých hospodárstiev sa zmenšila. Deti však zostávajú obyčajne až do svadby v otcovskom dome a spoločne hospodária. Ak sa dcéra vydá do druhej obce, zrieka sa pozemkového majetku po rodičoch. Za náhradu dostáva od brata, ktorý zostane na majetku peňažnú čiastku podľa hodnoty pozemkovej a to sa volá “výplata“. Plodiny Na Veľkých zemiach sa siali všetky tu obvyklé plodiny ako raž, jačmeň, ovos, pohanka, šošovica, bôb a hrach. Na Konopných lúkach to isté, ale v menšom množstve.Za Jasenovským Dielom len ovos. V Priečniciach najviac šošovica a ovos. Za Krúžkom ovos a pohanka. Na Záhumní ovos a pohanka. Pod Špaňou dolinou šošovica a ovos.Na Olive šošovica a ovos.Na Močiari bôb, jačmeň, ovos a pohanka.Na Veľkých Zemiach raž, jačmeň, ovos a pohanka, šošovica, hrach a bôb.V starších dobách sa pestovalo najviac konope – ľan, ako v dnešnej dobe, lebo ich potrebovali na výrobu šiat a na výrobu kolomaže. Kedy sa čo na poli robí Orie sa na jar pod obilniny, ktoré sa zasejú ručne a to tým spôsobom, že si gazda priviaže na plecia plachtu o rozmere 70x70 cm a pred sebou v ľavej ruke drží predné dva rohy, takže si môže do dutiny na plachte nasypať obilie, ktoré pravou rukou rozhadzuje po poli asi po šírke 3m. Po rozsiatí sa bráni. Po jednom mieste sa prejde v kyprej zemi raz, v ťažkej zemi, kde je pýr dvakrát. Zemiaky sa zaorávajú začiatkom mája, okopávajú sa začiatkom júna, ohrňajú sa v druhej polovici júna. Včasé zemiaky sú prvé na konci júla, všetky zemiaky sa kopú od 15.septembra. Domáce zvieratá Na uvedených majetkoch bol tento dobytok: v roku 1935 teľce, plemenný býk, jalovice, kravy, kone. Ďalej sa chovali prasce a ovce. Chov oviec bol pred 40 rokmi dokonca značne vysoký. Vtedy sa v obci robil ovčí syr a žinčica. Chov oviec oslabol pred svetovou vojnou. V polovici minulého storočia bol aj značný chov volov, ktorých chovali ako výlučne ťažné zvieratá. Pozoruhodné je, že chovali sivé voly stepnej rasy s dlhými nohami, ktorá je v tunajšom kraji neznáma. Teľatá si gazdovia dochovávali od svojich kráv. V obci bol v roku 1927 spoločný plemenný býk s Veľkou Čiernou. Hovädzí dobytok si každý gazda pasie sám na vrškoch nezalesnených i zalesnený. Najlepším pasienkom je pod Markom, ktorý patrí urbárom. Od roku 1934 je v obci malá mliekareň Jozefa Čerňanského a Jozefa Domanického v ktorej sa denne odstreďuje asi 70l mlieka. Prasce sa teraz chovajú výlučne biele - nemecké ušľachtilé. Gazdovia ich chovajú v prvom rade na odpredaj a po 1.kuse si nechávajú každý rok na zabitie. Slaninu a mäso si údia vo svojich pieckach a komínoch. Len máloktorí stápajú slaninu na masť. Hydinu – sliepky, kohútov, husi, kačky, moriakov a perličky chovali na predaj a pre perie. Mäso z hydiny jej chovatelia veľmi málo pojedia. Divé zvieratá Zo savcov sa vyskytujú zajace a ojedinele srny a líšky. V kurínoch si niekedy zašramotia tchor a kuna. Pred 70 rokmi bývalo hodne vlkov, ktorí spôsobovali značné škody na ovciach. A pred 40 rokmi diviaci robili veľké škody na poliach. Vtáky Z vtákov je hodne drozdov a kosov, kým straky sa vyskytujú len veľmi zriedka, hoci pred 30 rokmi ich bolo veľa. Z dravých vtákov sú to jastraby, sovy, vzácnejšie sú sojky, pistorice, kuvici a ďatle. V dedine má privát vrabec, v lete lastovičky, (ktoré majú akúsi posvätnú úctu u ľudí.) Včelárstvo Včelárstvo v obci je na celkom nízkom stupni. Lesy Lesov je v chotári obce ešte stále dostatok, veď zaberajú 40% všetkej pôdy. Väčšia časť lesov patrí Urbárom. Lesy sú samorastlé – nie vysadené a o odbornom udržiavaní sa nedá hovoriť. Podľa zistenia boli vyrubované lesy v rokoch nasledovne:Hájnica v roku 1813 (samostatne bol potom narastený bukový les)Za Dubím v roku 1906Priečina v roku 1908Skalice v roku 1910Boky v roku 1911Hradisko v roku 1912Teraz sú lesy takto porastené: Cysové 50 ročný jedľový Háj 25 ročný miešaný (jedľa a buky) Hájnica 25 ročný miešaný (jedľa a prevažne buky) Húboče 50 ročný bukový Dubová 40 ročný svrčina a červený smrek Petrová 25 ročný jedľový a bôrový Dlhá Hora 50 ročný miešaný (buk, jedľa, smrek, bôra) Dúbie 50 ročný miešaný (bukový) Drevo sa do cudzích obcí nevyváža, hlavne nie v terajšiej kríze a používa sa na kúrenie. Iným materiálom sa v obci nekúri. Ovocné stromy Ovocné stromy – tým sa v obci najviac darí a to sú: jablone, slivky, hrušky, čerešne, vlašské orechy, egreše. Ovocinárstvu sa obyvatelia nevenujú. Majú aj ovocinársku striekačku v cene 300Kč – na postrekovanie ovocných stromov, nepoužíva ju nikto. Obrovské škody na ovocných stromoch spôsobila krutá zima vo Februári 1927, ktorá postihla celú Republiku. V Malej Čiernej v tomto roku vymrzlo: 77 jabloní, 47 hrušiek, 615 sliviek a 14 vlašských orechov. Na spracovanie ovocia neni doposiaľ v obci žiadny závod. V roku 1932 bolo zasadené 200 morušových kríkov okolo cintorína, ale značné sucho ich poškodilo a jeden z rozhnevaných občanov ich úplne zničil. Vodovod Dobrej pitnej vody je v obci hojnosť v studniach jednotlivcov. Studne sú valcovitého tvaru, vnútri vykladané kameňom. Sú 4m hlboké a voda je všade skoro 2m pod povrchom. V roku 1929 bola zriadená obecná pumpa 5m od kaplnky, ale už sa nepoužíva. Silné pramene sú nad dedinou na východnom okraji. Mohutnosť týchto prameňov bola v rokoch 1933, 1935 meriavaná, keďže má slúžiť pre obecný vodovod. Vodu meriaval starosta obce. V roku 1936 sa podarilo vyriešiť myšlienku obecného vodovodu, ktorý mal byť napájaný z uvedených prameňov. V roku 1934 bola na východnom okraji vybudovaná betónová nádrž na vodu. Slúži v prvom rade, ako zásoba vody pre prípad požiaru. Zamestnanie Takmer všetci obyvatelia v tunajšiej obci sú roľníkmi. Pred svetovou vojnou chodievali na sezonné práce do Čiech a na Moravu. Cez vojnu do Maďarska. Niekedy v lete odišli z obce skoro všetci chlapi. Mzdy týchto sezónných robotníkov bývali a sú vždy nižšie, ako ostatných robotníkov. Táto vrstva je tiež na najniššiej životnej a duševnej úrovni. Mnohí ani nevedia v ktorom kraji boli. V novšiej dobe je to už oveľa lepšie, ale donedávna to boli ľudia, ktorí len dreli za nízku mzdu a o nejakom kultúrnom živote ani nevedeli.Na nich bohatli veľkostatkári i niektorí gazdovia, ktorí ich tam viedli. Začiatkom 20 stor. mával chlap na deň 1K., žena 0,8K. Cez žatvu bývala mzda dvojnásobná. „Repárom“ sa platievalo od úkolu. Pracovalo sa od úsvitu do súmraku. Okrem mzdy dostávali robotníci aj deputát tj. určité množstvo potravinových lístkov na výživu. Pred vojnou bol muž veľmi spokojný, keď za celú sezónu zarobil 200K. Muži i ženy sú ubytovaní v jednom baráku (teraz už oddelene) a spávajú na príčniach. Remeselníci Remeselníci v obci nie sú. So všetkými remeselníckymi prácami chodia ľudia do Rajca. Je v tom ešte kus starej doby, kedy mesto bolo sídlom remesiel a ich cechov.V Malej Čiernej by sa remeselník neuživil. Živnostníci Živnostníkom v obci je Michal Slyško, ktorý ručne vyrába s jedným pomocníkom cementovú škridlicu a majitelia (už spomenutej) mliekarne Jozef Čerňanský a Jozef Domanický.Obchod v obci neni. Krčma V dedine bývala od nepamäti jedna krčma. Patrila kurialistom tj. bývalým zemanom a tí ju dávali do árendy. Zanikla asi v roku 1880. Potom mávali krčmu jednotlivci. (Tisa, Donath, Žána, Šulen – písané foneticky - patrne to boli Židia.) Ďalej mali krčmu Jakub Špánik, Jozef Kmetík, Mikuláš Slyško, Michal Slyško, Ondrej Líška a naposledy Vavrin Slyško terajší starosta do roku 1933. Potom krčmu zatvoril pre nedostatok zákazníkov. Teraz sa alkoholických nápojov vypije veľmi málo, lebo je strašný nedostatok peňazí. Ani vo Veľkej Čiernej neni krčma, iba malý obchod a trafika, kde sa predávajú zorky tč. najlacnejšie cigarety – 1 kus za 10 halierov. Vysťahovalectvo Keďže pôda je tu dosť skúpa a peňazí neni, sťahoval sa značný počet ľudí pred vojnou a čiastočne i po vojne do Ameriky. Bola to kedysi zem blahobytu, kde náš človek hrdľačil pri najťašších prácach len, aby zarobil pár dolárov.Veľmi lákavé bolo, že dolár mával vždy vyšší kurz než terajšie peniaze. (pred vojnou 1 Dolár = 5Kč, v roku 1919 1 Dolár = až 120 Kč, v roku 1930 = 34Kč, teraz po Roosweltovej devalvácií 23 Kč.)Amerikáni: po príchode domov, nakupovali v dedine pozemky a patria im teraz najlepšie domy – murované. Ich životná úroveň je oveľa lepšia ako tých, ktorí zostávajú doma a sezónnych robotníkov. Od roku 1930 však prestala byť Amerika tým eldorádom, ktorým bývala. Kríza je tam vraj horšia ako u nás, takže Amerikáni domov nič neposielajú. Mnohí by sa radi vrátili domov, ale nemajú ani na cestu. Kríza Hospodárska kríza neobišla ani našú malú dedinku. Začala sa v ČSR v roku 1930. V našej obci ju začali obyvatelia pociťovať v roku 1931 a najväčších rozmerov dosiahla v roku 1934. Vzniká veľká nespokojnosť medzi ľuďmi a zasiahnuté sú všetky vrstvy, hlavne však tie najchudobnejšie: robotníci a drobní roľníci. Štát sa snaží zmierniť nezamestnanosť a jej následky. Umožňuje núdzové práce a dáva tiež podpory nezamestnaným na výživu. Dostávajú poukážky na potraviny tzv. stravenky, alebo lístky s cedulkami. Stravenka je v hodnote 10Kč a dostávajú 6ks. na mesiac: (Ženatý živiteľ rodiny a úplne nemajetný.) Pre dedinu je menší prídel, ako pre mesto. V roku 1931 a 1932 dostávala obec štátneho príspevku 64.180 Kč, na cesty, obecný dom, na dreváreň. V roku 1935 dostala obec 22.000 Kč na núdzové práce. Bolo s tým veľa ťažkostí. Bytové pomery V obci je 66 domových čísiel. Z toho je 39 drevených domov, ostatné sú murované z nepálenej tehly. 27 domov je pokryté šindlicou, 2 domy eterníkom, 8 domov plechom – ostatné šindelom a podaktoré ešte slamou. V domoch, kde je len jedna izba bez kuchyne sa v nej varí i spí. Prvý murovaný dom v obci mal Peter Čerňanský, ktorému ho staval Bernát-Jozef Čerňanský pred 76 rokmi. Stavby bývali prv s vyžšími strechami ako teraz a pozostávali z jednej izby (čiernej od sadzí), jedného pitvora a jednej komory. Nad pitvorom bývala na spanie komora tzv. vrchniak. V izbe je sporák, komína nebolo a dym sa najprv valil po celej izbe a potom sa vytratil otvormi v streche von. Pitvor mal vchod zvonku a z neho sa vstupovalo do izby, komory i nadkomory. Ostatné hospodárske staviská bývali hneď pri dome. Teraz sa humna stavajú ďalej a oddelene od ostatných stavísk. Obytných domov s podbránim na spôsob stavieb v Rajci v našej obci nebývalo – v posledných rokoch sa postavil jeden. Sýpky sú z dreva a z vonku sú pomazané blatom a pokryté šindľom. Stavané sú v záhradách. Prvá sýpka z kameňa bola postavená, asi začiatkom XVIII storočia. Zostávajúci materiál bol použitý pri stavbe zvonice, ktorá teraz stojí niže obecného domu. Jedlo Strava je dosť jednotvárna a prevážne rastlinná. Najobľúbenejší „jedálny lístok“ je tento: raňajky – drobcová polievka s mliekom, káva obed – (v nedeľu) mäsová polievka, mäso s kapustou a zemiakmi večera – kapusta s chlebom alebo zbytky od obeda Chleba sa pečie doma v peci a pečie si každá rodina sama pre seba. Pečie sa z jačmennej múky a býva primiešaná žitná múka. V jednej domácnosti sa obyčajne pečie 6-8 chlebov na celý týždeň a to v sobotu. Múku na chleba majú roľníci zo svojho obilia, ktoré si dávajú mleť v mlyne v Zbýňove. Mlyn Ešte pred 80 rokmi boli v obci až dva mlyny a to na severnom svahu Petrovej na úpätí, kde dnes vidieť rovný chodníček, ktorý býval korytom náhonu a jamu, kde padala voda na mlynské koleso. Hladina vody bola v tých miestach asi 8m. Mlyny mali prírodný rezervár vody v rybníkoch, ktoré boli na mieste terajších lúk zvaných „na Rybníkoch“. Líškovský mlyn bol asi 100m, Fiľovský asi 250m na západ od terajšieho kríža pod Húbočou. Kedy tieto mlyny vznikli a zanikli sa nedá zistiť, ale nadbytok vody asi nemávali. Zdravotné pomery Zdravotné pomery obyvateľstva sú dosť uspokojivé. Pri pomerne slabej strave je úmrtnosť dosť malá, kým počet pôrodov je stále dosť značný. Všetkých detí sa narodilo v Malej Čiernej: v roku 1900 – 10 detí v roku 1905 – 7 detí v roku 1910 – 17 detí v roku 1915 – 10 detí v roku 1920 – 4 deti v roku 1925 – 11 detí v roku 1930 – 8 detí Veľmi značná je úmrtnosť kojencov, lebo lekárska starostlivosť o nich je ešte stále dosť malá. Pôrodná baba V obci je jedna pôrodná baba, bez lekárskeho kurzu a ktorej obec ročne platí 160 Kč. Lekár Obec teraz patrí k zdravotnému obvodu v Rajci, kde je obvodným lekárom dr. Šimko. Trachomová ambulancia V roku 1932 bola v tunajšiej obci zriadená trachomová ambulancia v obecnom dome. Sem chodí zdravotná sestra z Rajca 2x do týždňa a lieči očnú chorobu, ktorá sem bola zavlečená za vojny a udržuje sa hlavne nedostatkom hygieny. Nákazlivé choroby sa v obci v posledných rokoch vyskytujú len ojedinele. Nemocnica Vážnejšie nemocní občania sa teraz obyčajne odvážajú do nemocnice a to buď do T.sv.Martina, alebo do Žiliny, kde je však t.č. ešte len očné, chirurgické a pôrodnické oddelenie. Za nemocných sa tam platí 22Kč denne. Nemajetní neplatia nič. Podľa zákona obec za nich pripláca 20% po dobu 4.týždňov – potom už platí za nich štát. Podľa nového zákona od 1.januára 1936 bude za nemajetných platiť všetko štát, ak nie sú občania členmi nemocenských poisťovní. Verejná správa O verejnej správe z minulosti sa mi podrobnosti nepodarilo zistiť. Ako všade inde i tu býval hlavou richtár. Poradie poznáme až od roku 1870: vtedy bol richtárom Ondrej Líška, po ňom bol Michal Líška (ktorý vydržal 19 rokov), ďalej bol Matúš Filo, Juraj Líška, Michal Sliško, Anton Sporíšek, Anton Líška, Ondrej Líška, Vavrin Slyško. Notárstvo Notárstvo bolo najprv v Domaniži, kde sa ešte pamätajú na notárov: Domanický Jozef a Martinček. Notárstvo má 7 obcí. Notára i podnotára pred prevratom volievali obecné zastupiteľstvá a od roku 1920 ich menuje ministerstvo a sú štátnymi úradníkmi. Notár prevádza všetkú písomnú agendu a preto má v obecnej správe najvýznamnejšie postavenie a jeho vplyv na obec je veľmi silný. Notár, ktorý skutočne obetavo pracuje v prospech Malej Čiernej je Vincent Matušek. Za jeho iniciatívy sa založil v obci roku 1927 Dobrovoľný hasičský zbor, v roku 1932 sa prevádzali núdzové práce, postavil sa obecný dom, opravili sa cesty. S elánom sa pustili i do stavby vodovodu, ale hospodárska kríza ho zastavila. Horlivo presadzoval aj stavbu elektrizácie, ale narazil na nechuť občanov. Okresný úrad Okresný úrad pre tunajšiu obec býval zo začiatku v Rajci, potom vo Veľkej Bytči, Považskej Bystrici a asi od roku 1895 v Žiline. Četníctvo Obec bola pridelená k četníckemu obvodu v Považskej Bystrici, potom v Domaniži. Teraz je četvníctvo v Rajci. (t.č.je 5.četníkov) Obecné zastupiteľstvo Podľa terajšieho stavu je všetko obyvateľstvo obce zastúpené obecným zastupiteľstvom, ktoré je volené všetkými občanmi bez rozdielu pohlavia, ktorí majú 21.rokov. Volitelní občania do obecného zastupiteľstva sú 26.roční. Malá Čierna má v obci zastúpených 12 členov. Posledná voľba bola 14.9.1931 a bola podaná len kandidátka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a boli za ňu zvolení. Michal Sliško, Ján Líška, Ondrej Líška ml., Ján Špánik, Anton Líška, Juraj Sliško, Ľudovit Mandák, Ján Filo, Jozef Čerňanský, Florián Novosád, Štefán Čerňanský a Vavrin Slyško. Obecné zastupiteľstvo zo svojích členov volí starostu a obecnú radu. Obecná rada Starostom bol zvolený Vavrin Slyško – členovia Štefán Čerňanský, Ján Špánik a Anton Líška. Obecná rada vedie obecné hospodárstvo a je výkonným zborom obecného zastupiteľstva, no jej činnosť nie je veľká, lebo vo všetkých vážnejších, hlavne majetkových veciach i tak rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Spôsob voľby Voľby do zastupiteľstva i do obecnej rady sa prevádzajú hlasovacími lístkami – tajne. Výsledky volieb veľmi dobre charakterizujú celkové zmýšľanie ľudu. V Malej Čiernej sú od prevratu stále skoro všetci voličmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá má heslo: „za Boha a za národ“, ktorá im inponuje aj heslom – za autonómiu Slovenska, hoci ľudia ani nemajú reálnej predstavy o autonómii. Myslia si, že pri jej zavedení vyženú Čechov a bude Slovákom dobre. Pred voľbami čakali voliči, že im už bude po voľbách dobre. Ale nič sa nezmenilo – hoci každá strana nezabudla zdôrazňovať, že ona im prinesie blahobyt. Ostatné strany v obci mali bezvýznamný počet voličov, preto o ních ani nepíšem. Obecné voľby mávali doposiaľ v obci len jednu kandidátku – Hlinkovú. Komisie V obci sú k zvláštným úkolom ustanovené komisie. Finančná komisia neni, lebo by nemala praktický význam. Obecnú knižnicu spravuje rada, ktorá má na starosti vyberať knihy – táto komisia však jestvuje len na papieri. Veľmi dôležitá je teraz sociálna komisia, ktorá rozdeľuje stravovacie a chlebové poukážky. Niekoľkokrát bola notárom zmenená, lebo ľudia neboli s ňou spokojní. Teraz sú členmi: starosta Vavrin Slyško, Valentín Čerňanský, Ján Líška, Ján Filo, Gabriel Jendrísek, Jakub Čerňanský Sporíšek, Juraj Sliško a Mikuláš Sliško. Táto komisia sa schádza, keď sa minú stravenky a chlieb. Títo členovia si získavajú touto pracou najčastejšie nepriateľov pri rozdeľovaní straveniek a chleba, lebo každému nezamestnanému sa nikdy nevyhovie. Elektrizácia Cenným majetkom by bolo verejné elektrické osvetlenie obce. V roku 1932 Severozápadné elektrárne so sídlom v Žiline, ponúkali obci pomerne výhodné podmienky, takže by to bolo obec stálo asi 68 000 Kč. Prípojka by sa bola viedla z Rajca. V obecnej rade sa o nej jednalo 26.2.1931 a ponuku prijala. Hlasovali za ňu: Ján Špánik, František Čerňanský, Ondrej Líška a Vincent Matušek. Po prijatí obecnou radou za 14 dní obecné zastupiteľstvo v obci jednalo 19.6.1931 a hlasovalo za 11 hlasov a proti 1 hlas. V archíve obecných zápisníc je v tom zaujimavá poznámka: 30 dopisov od občanov, ktorí elektrizáciu nechceli – dôvody: proste nechceme, hmotný nedostatok. Obecný hlásnik Je teda v obci tma, nočné ticho neruší pouličná lampa, iba tvrdý krok obecného hlásnika a jeho trúba – tvrdý asi 30 cm dlhý roh, ktorým v noci od 21.00 do 03.00 hod. trúbil počet hodín a bdel nad nočným poriadkom v obci. Od nepamäti ním býval chudobnejší človek. Jeho plat pozostával v prvom rade z naturalu a to prešlo i do dnešnej doby. Dostával tzv. „zesyp“ t.j.od každého domového čísla štvrtku (15l) jačmeňa a z obecnej kasy 60Kč (v terajšiej dobe). Okrem toho má tzv . „kantácie“ – na Fašiangy chodí od domu do domu a ľudia mu dávajú po kuse slaniny a ovos. Na Veľkú noc dostáva bochník chleba a na Vianoce a na Štefána koláč. Obecný hlásnik vykonával aj fúnkciu listonoša a hrobára. Teraz je obecným sluhom Dominík Špánik 38 ročný. Hasičský zbor Dobrovoľný Hasičský zbor bol založený za iniciatívy notára Matušeka a Drobného 1.septembra 1928. Ručná striekačka bola zakúpená v roku 1910 a ponovená v roku 1927. Betonová nádrž pre zásobu vody na hornom konci dediny bola vybudovaná v roku 1934.Prví funkcionári Dobrovoľného Hasičského zboru boli: Štefán Filo – veliteľ, Ondrej Slyško – nám.veliteľa, Juraj Slyško- tajomník, Ondrej Líška – pokladník, Ondrej Líška st. – gazda a strojník, Juraj Líška a Matúš Čerňanský – revízori účtov, Ján Špánik, Karol Čerňanský, Ján Líška (Chlebiš), Šimon Hudek a Jakub Sporíšek – členovia výboru. Doprava, Cesty Obec leží mimo silnejšiej komunikácie a má dobrú hradskú Rajec – Považská Bystrica. Má prípojku, ktorá bola donedávna len mizernou – neudržiavanou cestou. Počas núdzových prác v roku 1932 ju spravili dosť dobre. Peši však chodia Maločerňania naďalej cez Vojtovú, kde si v roku 1932 spravili kúsok dobrej cesty po rajecký chotár, ale Rajec nechce v nej pokračovať na svojom územi. V roku 1935 sme žiadali okresného úradníka túto cestu vybudovať – nepochodili sme. Cesta do Jasenova sa tiež zlepšila v roku 1932, ale zďaleka sa nemôže nazvať dobrou. Do Hradnej sa chodí cestou na Marek, ktorá je obyčajnou poľnou cestou. Turistické cesty cez chotár nevedú. Železnica bola vybudovaná v roku 1900 zo Žiliny do Rajca. Poštový úrad je v Rajci a 2xtýždenne obecný listonoš donáša poštu. Pre peniaze si do Rajca chodí každý sám. Auto v obci ešte nemá nikto, ani lietadlo nikdy v obci nezosadlo. Telefonické a telegrafné vedenie do obce nie je vedené. Tiež rádio v obci nikto nemá. Národnosť Všetci obyvatelia v Malej Čiernej sú odjakživa čistí Slováci. Neni pamätníka, že by tu bol býval nejaký člen iného národa. Býval tu kedysi Žid (ako krčmár). Cigánov tu tiež nebolo a ani neni.NárečieO nárečí v minulosti nevieme nič isté je, že dávnejší šľachtici Čerňanskí používali ako dorozumievaciu reč s úradmi latinčinu. Mužský kroj Ešte pred 60-70 rokmi sa muži obliekali takto: Mali bielu košeľu a nohavice z konopného plátna doma dorobeného. Nohavice mali na prednej strane ozdobu zo zelenej stužky. Po stranách bola zhora nadol prišitá tenká šnúrka zo zelenej látky. Na nohaviciach bol opasok asi 20cm široký na ktorom boli 3 mosadzné pracky a bol vybíjaný gombíkmi. Na plecia si obliekali halenu, ktorá bola tiež z bieleho súkna. Na hlave nosili veľké klobúky, ktoré sa dedili z otca na syna i na vnuka. Na nohách nosili krpce z kusa remeňa, ktoré mali asi 1cm široké a 2m dlhé remienky, ktoré si otočili okolo nohy špirálovito až vyše členkov. Ešte pred 50 rokmi nosili muži dlhé vlasy a ani v roku 1884 ani jeden dospelý človek nebol ostrihaný. Ženský kroj Vydaté ženy nosili sukne v páse nazbierané, dolu široké. Na drieku v robotný deň „oplecky“ a v nedeľu „vizitky“ tzv. kabátec z farebnej látky (najčastejšie ružovej) a bledomodrú vizitku, ktorá siahala kúsok niže pása. V páse bola pritiahnutá a visiaca časť bola zriasená. V zime nosievali na pleciach prestieradlo z bieleho plátna a halenu prehodenú cez chrbát. Na hlave nosievali štvorcové šatky (ručníky) z delenu. Vlasy mali spletené do vrkoča a stočené nad tylom. Ešte pred 50 rokmi ženy nosili na hlave „krkule“, t.j. podlhovastý chumáč ražnej slamy zabalený v plátne. Na krkuli bol čepiec a na ňom „podvíčka“ okrútená 2x okolo hlavy, jeden koniec zahnutý pod bradu a k čepcu pripevnený špendlíkom. Slobodné ženy nosievali vlnené sukne prepásané listrovou zásterou s červeným živôtkom olemovaným zlatou nitkou. K živôtku boli prišité tzv. poly (dolná časť obleku), ktoré siahali asi 10 cm od päty. Tiež nosievali rukávce siahajúce po lakte a na pleci zdobené širokou výšivkou. Kasanice (spodné sukne) bývali z bieleho plátna. Na nohách nosili „kopyca“ tzv. ponožky upletené z vlny. Vlasy si dievčatá zapletali do jedného vrkoča na spodu previazaného farebnou stuhou a nosili ho voľne na pleciach. V zime, ako vydaté ženy nosili halenu. Náboženský život Všetci obyvatelia obce sú teraz rím-katolíckeho náboženstva. Podľa ústneho podania boli všetci tunajší obyvatelia v 14.sotorčí evanjelikmi a najdlhšie zostala vraj rodina Čerňanských. Cirkevne patrila obec vždy do Rajca a teraz sú obyvatelia silno nábožensky založení, najmä ženy. Mládež prichádzajúca zo sveta je slabšie založená. Zvonica Asi uprostred dediny stojí medzi štyrmi lipami stará murovaná zvonica. Postavil ju asi pred 50 rokmi Adam Filo bez dovolenia na pánskom pozemku a po jej dokončení sa išiel ospravedlniť vdove Medňanskej, ktorá ho zato pochválila. Zvony Zvon vážiaci asi 83kg, ktorý daroval nejaký Ignác sa za svetovej vojny zrekviroval na výrobu kanónov. Nový zvon občania kúpili v roku 1922 zo zbierky na ktorú výdatne prispeli vysťahovalci v Amerike. Kríže Malá Čierna má výhodnú polohu a vedú z nej cesty na všetky svetové strany. Pri nich spravidla stoja kríže, ku ktorým sa viažu rôzne povesti. Pred Koňacou stojí kríz udržiavaný obcou, ktorý bol postavený v roku 1810. Tu údajne bratia Čerňanskí zabili hájnika zo súľovského pánstva s ktorým mali spory.Najstarší kríž je na Šefranici, bol postavený asi pred 250 rokmi. Tu vraj jeden z bratou Špánikovcov – Kušnierovcov zabil pre majetkové spory druhého brata.Kríž na Konopnom luhu pri ceste do Veľkej Čiernej postavili Amerikáni v roku 1912. Kríž pri ceste do Jasenového postavili v roku 1913 tiež Amerikáni. Kríž na Marku do Hradnej postavil Ján Líška v roku 1917, keď tam kúpil majetok. Cintorín Cintorín bol začiatkom 17.storočia na Záhumní, kde sú teraz role. Terajší cintorín vznikol asi v roku 1850, (ako druhá tam bola pochovaná akási Čerňanská). Kaplnka Každá i tá najmenšia obec má svoju dominantu. U nás je to miestna kaplnka „Povýšenia sv.Kríža“ ku ktorej sa upierajú zraky všetkých občanov v čase radosti i v čase smútku a bolesti.V jej stavbe sa rozhodlo na priateľskej pokonávke medzi rímskokatolickou stolicou v Malej Čiernej a Jánom Frátrikom- murárskym majstrom zo Žiliny dňa 5.septembra 1938. Ján Frátrik poveril Jána Babulu – murárského remeselníka, aby v jeho mene všetko potrebné zariadil. Ako tesársky majster pracoval na našej kaplnke Jozef Lednicky.Vysvätená bola v máji 1942 vtedajším miestnym farárom, dekanom Alojzom Marsinom. Škola, Učitelia Rímskokatolícka ľudová škola bola postavená v roku 1905. Peniaze a materiál na stavbu školy dali občania. Predtým sa učievalo v súkromných domoch u Jána Filu, Michala Líšku. Ján Filo učil sám. U Líšku začal učiť Štefan Kurajský z Rajca, ktorý bol vyučený tkáčom. Okrem učiteľstva bol listonošom, obecným sluhom a hlásnikom. Za Kurajského sa postavila drevená škola v ktorej vyučoval a pôsobil v obci 35 rokov. Po ňom učil Jozef Kmetík (3.roky), Mikuláš Slyško (1.zimu), Jozef Černanský Bernát (mních) (1.zimu). Prvá diplomovaná učiteľka bola Matilda Literová z Plevníka, ktorá sa vydala za úradníka, ktorý v roku 1910 prevádzal komasáciu. Od roku 1910 do apríla 1912 Mária Feriančíková, od 1.decembra 1912 do jari 1913 Mária Janečková, ktorej umrela matka a ona potom od žiaľu ustúpila do kláštora Uršulíniek v Trnave. Od roku 1913 Piroška Holenyová, od roku 1913 do roku 1916 Gizela Hegedüsová, od roku 1916 do roku 1918 Jozefa Ďurčanská, od roku 1918 do roku 1920 Mikuláš Slyško miestny gazda. V roku 1921 nebolo učiteľa. Od roku 1922 vyučoval Jozef Benčík, potom výpomocní učitelia: Ružena Hrulčinová 1924, Emerencia Škrábiková, 1925 – 1928, Elena Beňová, od 1.9.1928 do 15.9.1929 Františka Hradilová, ktorá tu nacvičila prvé divadelné predstavenie. Od 15.9.1929 do 10.11.1930 A.Fábiková, od 1.9.1932 Anna Jančovičová Knižnica Obecná knižnica bola založená v roku 1926. Prvé knihy dal štát. 1.3.1926 mala knižnica 30 kníh. Knihy sa väčšinou nakupovali od Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V roku 1935 má už knižnica 141 zväzkov a 23 čitateľov. Knihovníčkou je učiteľka Anna Jančovičová. Najviac čitateľov majú „Slovenské povesti.“ Noviny Do dediny chodia tieto noviny: Slovák (týždenník) Robotnícke noviny Domovina Denník si neprepláca nikto. Časopisy Z časopisov dochádzajú: Slovenské pasienkárstvo Posol Božieho srdca Svätá rodina Serafínsky svet Posol sv. Gabriela Obec predpláca výchovný časopis Život a Hasičské listy. Kultúra Celkove o nejakom kultúrnom živote v obci je ťažko hovoriť, bránia tomu hmotné a spoločenské pomery. Niekedy usporiada detské divadelné predstavenie učiteľka Jančovičová. Na jar bývajú prednášky o ovocinárstve. V zime prednáša pisateľ kroniky o sociálnom poistení a o daniach. Literárne prednášky ešte neboli. Kino nemáme. Šport: žiaci ľudovej školy hrávajú futbal, lyžujú na lyžiach, ktoré si sami spravia. Plávanie je tu neznáme – lebo nie je kde plávať. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- PREČÍTALI STE SI POSLEDNÉ RIADKY ZO ŽIVOTA NAŠEJ OBCE, KTORÉ BOLI ČIASTOČNÝM VÝBEROM ZO STARŠÍCH MATERIÁLOV KRONIKY. DO OBECNEJ KRONIKY ICH V MÁJI ROKU 2004 PREPÍSALA Chotárne názvy obce a jej poloha Malá Čierna sa nachádza v stredoslovenskom kraji v Strážovskej hornatine na severozápade. Miestne názvy hôr smerom západným a ďalej na sever je Dlhá hora, ktorá hraničí s chotárom Veľkej Čiernej, Bodinou a ďalšie názvy sú smerom na sever, Žadanové, Marek a Dúbie. Starý názov Dúbia bol (vrch Zámčiska). Povrch hory Dubia smerom na sever, je Malé a Veľké hradisko. Západná strana Dúbia sa nazýva Boky, ktoré hraničia s chotárom Hradná - Súľov. Taktiež hora Lazy, hraničí s týmto chotárom. Ďalšie kopce v tomto areáli sú, Skalice, Líščia, Ivanová, Kačky. Posledné tri menované kopce hraničia už s chotárom Jasenovským, ku ktorému patrí ešte i hora nazývaná Havranové. K severovýchodu pokračuje hora Hradová, Cysové a severný povrch hory Cysové sa menuje Malý a Veľký Rozľev. Z malého Rozleva je pekný pohľad na Lietavský hrad. Smerom východným nasleduje Hora, Háj, hájnica, Rúbane, Predné a Zadné Húboče, Darkové a Koňacá. Oproti Koňacej, smerom už viac na Juh pokračuje hora Petrová, ktorá hraničí s chotárom Rajeckým a tiež Prednými a Zadnými Kopánkami, ktorých súčasťou sú i kopce Sokol a Dubná Skala. Najvyššia hora z týchto menovaných je Ivanová a je vysoká 804m. V horách rastú tieto dreviny: - z listnatých je najviac zastúpený buk, hrab, jaseň, javor, klen, lipa, breza, topoľ, jelša, osika a vŕba.- z ihličnatých sú to, smrek, smrek červený, borovica, jedľa a jalovec (bôra tmavá). Chotárne názvy poľa sú zaužívané tieto: Čerňanský Diel, Trstie, Pod Snohom, Sklady, Pôdloska, Povrázky, Oliva, Priečnice, Veľké Zeme, Pánsky Sklad, Záhumnie, Potoky, za Krúžkom, pod Kopcoma, Vyšovsie, za Kalšovú, Pod Slivku, za Jasenovským Dielom, Pod Cysovým, Pánske Záhrady, Šefranica, Močiar, Rybníky, Zámlynie, Pod Chrascoma, Konopné Luhy, Kopanica, Hrubá Medza – po ktorej bol chodník spájajúci obce Malú a Veľkú Čiernu. Z poľnohospodárskych plodín sa darí najlepšie: zemiakom, kapuste, raži, pšenici, jačmeňu a ovsu. Dajú sa dopestovať aj ďalšie plodiny, ale za ťažších podmienok a s menšími výnosmi. Z lúštenín sa darí: fazuli, hrachu a pohanke, ktorú asi od roku 1948 prestali poľnohospodári pestovať. VEREJNÍ ČINITELIA OBCE 1908 – 1990 Názov funkcie Priezvisko Meno Prezývka Obdobie Richtár Líška Juraj 1908 - 1912 Sliško Michal 1912 - 1915 Čerňanský Anton 1915 - 1922 Líška Anton Drozdík 1922 - 1927 Starosta Liška Ondrej Kuvik 1927 - 1931 Slyško Vavrin Krčmár 1931 - 1945 Komisár Slyško Karol Skrižliar 1939 - 1945 Richtár Líška Ján Chlebiš 1945 - 1946 Líška Štefan Duhý 1946 - 1950 Čerňanský Valient 1950 - 1953 Líška Matúš 1953 - 1960 Predseda MNV Mikolka Ján 1960 - 1980 Buta Anton 1981 - 1987 Predseda obč.výboru Krajči Ján 1987 - 1990 Spitzkopf Anton 1990 - 1990 Tajomník Čerňanský Jozef 1960 - 1968 Mišová Klementína 1962 - 1980 NAŠI RODÁCI V DUCHOVNEJ SLUŽBE Tadea Anna Čerňanská – rehoľná sestra Po absolvovaní meštiackej školy v roku 1935 vstúpila do rehole františkánok v Bratislave, kde v roku 1937 prijala rehoľné rúcho. Rehoľa ju dala vyštudovať za učiteľku pre materské školy. 13 rokov pracovala v Seredi s deťmi. V roku 1950 vtedajší režim rehoľné sestry vylúčil zo škôl, preto ju preložili do nemocnice v Bratislave ako sanitárku, kde bola 8 rokov. Neskôr bola v Jasove, Ostrave a v Belušských Slatinách. Tu pôsobila ako vychovávateľka pre mentálne postihnuté deti. Potom ju na 5 rokov preložili do charitného domova v Slovenskej Lupči. (V súčasnosti je už 16 rokov v charitnom domove v Báči pri Dunajskej Strede.) Pavol Čerňanský – kňaz salezián Po skončení meštiackej školy v roku 1936, na gymnáziu v Šaštíne a neskôr v Trnave, vyštudoval a v roku 1946 zložil večné sľuby. Za kňaza bol tajne vysvätený 26.12.1950 v Rožňave. Od roku 1970 až do roku 1998 bol správcom fary v Blesovciach. Vilibalda Anna Čerňanská – rehoľná sestra Po absolvovaní meštiackej školy v roku 1948 sa prihlásila o prijatie u Sestier Božského Vykupiteľa v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1950 prijala rehoľné rúcho. Potom 7 rokov pracovala v nemocnici v Prešove, neskôr v azylovom ústave pri Trebišove a 27 rokov pôsobila v Batizovciach, kde sa starala o chorých. (Od roku 1991 pôsobí v Košiciach na geriatrickom oddelení.) ZAUJÍMAVOSTI ZO ŽIVOTA OBCE 1928 – 1990 Založenie Červeného kríža sa spája so založením Hasičského zboru v roku 1928. Prvým zdravotníkom bol Štefan Liška. Ďalšími pokračovateľmi boli Oldrich Kráľ, Ondrej Brodňan a od roku 1977 Ladislav Čerňanský. Počas II. svetovej vojny prežili útrapy koncentračných táborov aj muži našej obce: Ondrej Líška, Jozef Filo, Ondrej Novosad a Ondrej Sýkora. Elektrická energia bola do obce zavedená na štátne trovy v roku 1947 za starostu Štefana Líšku.Poznámka: prvý osvetlený dom v obci v novembri 1947 bol dom č.17, kde býval obecný hlásnik a kde po večeroch montéri naťahovali elektrické drôty, hrávali karty. Druhý osvetlený dom mal v decembri 1947 starosta obce. Telefón pre MNV bol zavedený do obce taktiež v roku 1947. V 50-tych rokoch boli v obci poslednými obecnými hlásnikmi Dominik Špánik a Vincent Čerňanský. Po zavedení elektriky do našej obce začiatkom 50-tych rokov, bolo možné vidieť novinku v obci. Vtedy chodilo po dedinách pojazdné kino. Keď prišlo auto na Konopný luh, začalo trúbiť a už celá dedina vedela, že prišlo kino. Premietalo sa v škole. Zriadila sa premietacia kabína na obecnom dome, kúpila sa premietačka. V roku 1963 – 1966 bolo zaujímavosťou v obci, že sme si zriadili aj „letné kino“, t.j. premietalo sa vonku. Hľadisko bolo uprostred dediny, pričom premietacie plátno nahradila sypáreň, kde bola vápnom na stenu namaľovaná plocha. Toto bolo veľmi populárne pre našich občanov a bola to rarita, lebo nikde v okolitých dedinách takéto letné kino nemali. Kino sa premietalo pravidelne až do zbúrania obecného domu v roku 1974. V novopostavenom kultúrnom dome sa už premietanie neobnovilo. V roku 1980 sa pár nadšencov pokúsilo o znovuobnovenie tradície kina v obci. Začalo sa premietať v starej škole, kde sa na chodbe postavila premietacia kabína – pre malý záujem zakrátko kino zaniklo, keďže v tom čase bola už televízia takmer v každom dome a podaktorí občania mali už aj video. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v obci 10.10.1959 a prvým predsedom sa stal Ondrej Slyško, potom boli Gašper Líška a Anton Buta. Do obce prišiel prvý autobus 5.marca 1960. Športový oddiel TJ v roku 1963 založili nadšenci futbalu a jeho prvým predsedom, trénerom a organizátorom všetkých akcii bol v jednej osobe Oldrich Kráľ. Pred tým hrávali futbal na Rovienkoch. Schádzali sa na povel hlavného rozhodcu Petra Čerňanského, ktorý ich búchaním lopty zvolával. V roku 1965-66 uvoľnilo družstvo vtedajšie JRD pozemok na nové futbalové ihrisko v doline na Rybníkoch. Organizácia Zväzu žien vznikla v obci v roku 1965 a prvou predsedníčkou bola Mária Lišková. Najväčší rozmach dosiahla organizácia v roku 1982, kedy sa do tohto Zväzu prihlásila väčšina žien obce. Zväz viedla až do roku 1990 predsedníčka Emília Tvrdoňová. Organizovala rôzne akcie – kurz šitia, pečenia, zájazdy žien a vytvorila spevácku skupinu z radov žien, ktorú sprevádzala hrou na harmonike. Po nežnej revolúcii sa organizácia rozpadla. V roku 1967 náš občan Emil Čerňanský v chodeckej skupine pod vedením chodca Juraja Puciho prešiel pešo cez celé Slovensko a to z Čiernej nad Tisou do Bratislavy za päť dní, pričom ich denný priemer bol asi 72km. JRD končí svoju činnosť 31.12.1968, kedy prechádza pod správu ŠM Rajec ako samostatný hospodársky dvor Malá Čierna. Vodovod v obci sa začal budovať za pomoci občanov 1968 pod vedením predsedu MNV Jána Mikolku. Na vrchu Dubová bývala známa vojenská rozhľadňa Viecha – rok 1969. Bola z dreva a mala 4.poschodia. Za veľkej pomoci našich občanov bola postavená v roku 1975 nová budova kultúrneho domu. Zbor pre občianske záležitosti začal pracovať v roku 1975 a pripravoval rôzne akcie–vítanie detí do života, posedenie so staršími spoluobčanmi, rozlúčka s brancami. Jeho predsedami boli Rudolf Čerňanský a Oľga Slyšková. Asi od roku 1976 máme v obci zberateľa starožitností a numizmatiky. Je ním náš občan Karol Slyško, nazývaný – Obchodník. Toto oslovenie dostal na základe toho, že dlhé roky predával v obci v obchode s Rozličným tovarom. Náš rodák Ladislav Zachar v rokoch 1976 – 1986 boxoval I. ligu za ZŤS Dubnica nad Váhom, pričom jeho najväčším úspechom bolo I. miesto na majstrovstvách Československa v roku 1984. Poslednou učiteľkou v škole bola Antónia Huljaková. Škola do ktorej chodievali deti od 1 do 4 ročníka, skončila svoju činnosť v školskom roku 1977/78. Deti našej obce od začiatku školského roka 1978/79 dochádzajú už od prvého ročníka do Rajca. Koncom 50-tých rokov v roku 1958 vznikla v obci spoločenská organizácia Zväzarm. Prvým predsedom bol zvolený náš rodák František Slyško a jeho ďalšími nasledovníkmi boli: Pavol Čerňanský, Karol Čerňanský, a posledným bol Vladimír Ďurčanský. Hospodármi organizácie boli Ján Čerňanský a Rudolf Čerňanský. Zväzarm vlastnil strelné zbrane: malorášky a vzduchovky, poľný spojársky telefón a hvezdársky ďalekohľad na stojane, ktorý býval postavený na Vŕšku a naši občania ho s obľubou využívali na pozorovanie okolitých dedín a prírody. Organizácia vyvíjala rôzne športové a spoločenské akcie. Poriadala tiež súťaže v obci na Rybníkoch i v okrese Žilina pod Budatínskym hradom v streľbe na terč z malorášky i zo vzduchovky, hod do diaľky gumovým granátom a Sokolovské preteky brannej zdatnosti na lyžiach – bežkách, ktoré boli medzi občanmi a hlavne mládežou značne obľúbené a sledované. Činnosť Zväzarmu bola ukončená v roku 1968. V roku 1980 sa obec ako nestredisková pričlenila k mestu Rajec. V 70.80-tých rokoch bola v obci (založená) aktívna spoločenská organizácia DO-SZM. (Dedinská organizácia- Slovenský Zväz mládeže.) Počas jeho trvania sa v organizácii vystriedalo viac predsedov. Boli nimi: Marián Líška, Ladislav Tvrdoň, Anna Sýkorová, Anna Ďurčanská, Oľga Slyšková, Anton Spitzkopf. Mládežníci mávali veľa rôznych kultúrnych a spoločenských akcii, na ktorých sa vo väčšom počte radi zúčastňovali. Poriadali víkendové schôdzky na starom obecnom dome v sále, kde pri hudbe z kotúčového magnetofónu hrávali rôzne hry, stolný tenis, tancovali, besedovali, nacvičovali estrády i divadelnú hru „Kamenný chodníček“, ktorú chodili hrávať po okolitých dedinách a do kúpeľov v Rajeckých Tepliciach. Poriadali tiež tanečné zábavy a fašiangový sprievod dedinou. Organizovali turistické pešie túry do Hradnej a Súľova. Obľúbený bol štafetový beh do Vrch Teplej pri príležitosti výročia SNP k pamätníku padlých partizánov s kladením venca a kondičný beh do Malých Ledníc po skončení májovej pobožnosti svätého ruženca. Absolvovali zájazd do Poľska a stanovali v Maďarsku. Hrávali futbal na Rovienkoch a mali aj vytvorenú ženskú futbalovú jedenástku. Tiež si založili kapelu „Boží šramot.“ Radi sa stretávali v letných mesiacoch po večeroch na Podháji, kde pri harmonike a speve opekali slaninu. Chodievali na Vŕšok páliť „Jánske ohne“. Na Štedrý večer sa schádzali uprostred dediny pri sypárni a chodili po domoch spievať Vianočné koledy a pred polnocou hromadne išli peši na polnočnú svätú omšu do Rajca. Po zatvorení obecného domu im pridelil Obč. výbor v škole, ktorá istý čas chátrala, miestnosť triedy, kde si zriadili posilňovňu a tiež jej priestory využívali na schôdze a diskotéky. Medzitým sa budova školy nanovo pokryla plechom, omietla a vymaľovala. Na záver, treba spomenúť i humánny čin a to že sa pričinili o výsadbu stromčekov za Markom, smerom na Dúbie a za utŕžené peniaze nakúpili hračky deťom v Detskom domov v Domaniži. Od roku 1986 vykonáva funkciu knihovníka v obecnej knižnici náš občan Rudolf Čerňanský. V roku 1989-90 sa škola stala klubovňou Občianskeho výboru obce. Najmladší kríž – je to vlastne dvojkríž, postavili občania na Vŕšku a vysvätený bol 16.9.1990 správcom Rajeckej farnosti vdp. Michalom Kebluškom na sviatok Povýšenia svätého kríža. Bola to pre obec slávnostná udalosť, na ktorej sa zúčastnili občania vo väčšom počte. ...V kríži je pokoj. Všetka bieda pochádza len odtiaľ, že nechápeme a nemilujeme hodnotu kríža... Sv. Ján Mária Vianney Od roku 1989 náš kostolík udržuje v čistote s peknou kvetinovou výzdobou pani kostolníčka Mária Filová. Táto práca si vyžaduje hodne času a obetavosti. Bez nároku na mzdu pripravuje všetko potrebné k slúženiu sv. omše, spovede, svadbe, pohrebu. Chystá obetné dary na hody, výzdobu na Vianočné sviatky, vije vence, perie. Tiež šije alby a ornáty pre kňazov a obleky pre miništrantov i vyšíva prestierania na oltár. Vedie si účtovnú knihu, za milodary od občanov nakupuje veci potrebné k vysluhovaniu sviatostí. Pri upratovaní kostola jej dlhé roky pomáha Františka Čerňanská. ]]></description>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 22:58:28 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Symboly obce Malá Čierna</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/symboly-obce-mala-cierna</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/symboly-obce-mala-cierna</guid>
			<description><![CDATA[ERB – VLAJKA – PEČAŤ Oficiálne už od 4.augusta 2001 má naša obec Malá Čierna nový erb- vlajku- pečať obce. Rozhodla o tom Heraldická komisia pri MV SR. (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/. Pri tvorbe nového erbu sa vychádzalo z historických podkladov a jeho základ vychádza z pečate z roku 1906, na ktorej sú na troch ratolestiach, ktoré vyrastajú zo zeme, po tri okrúhle kvietky. Nový návrh spracoval obyvateľ Malej Čiernej Jozef Líška – rezbár, v záverečnej fáze ho dotvoril žilinský výtvarník Miroslav Rusňák. Erb obce Vlajka obce Pečať obce Erb obce tvorí strieborný štít, v ktorom sú zo zelenej pažite vyrastajúce tri červené zeleno kališné ruže na zelených listnatých stonkách. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, bielej, zelenej a bielej a je ukončená troma cípmi. Pečať obce je okrúhla s obecným erbom a legendou: Obec Malá Čierna.]]></description>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 22:39:52 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Základné údaje o obci</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/zakladne-udaje-o-obci</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/zakladne-udaje-o-obci</guid>
			<description><![CDATA[ Obec Malá Čierna leží v Žilinskom okrese, na severnom okraji Domanižanskej kotliny v nadmorskej výške 530 m n.m. Obklopená strážovskými vrchmi a ich najmalebnejšou časťou - Súľovskými vrchmi. Demografické údaje obce Malá Čierna Počet obyvateľov celkom k 15. 09. 2024 340 Z toho občanov (nad 15 rokov) 288 Deti (do 15 rokov) 56 Priemerný vek: 39,72 roka ]]></description>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 22:37:02 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>História obce Malá Čierna</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/historia-obce-mala-cierna</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/historia-obce-mala-cierna</guid>
			<description><![CDATA[ Dávna doba...Malá Čierna ako osada Lietavského panstva mala svoju históriu spojenú s dejinami tohto hradu. V knihe LIETAVA od historika Ondreja KAVULJAKA (Matica slovenská, Martin, 1948) sa píše: „K Lietavskému hradu pôvodne patrilo celé územie, rozprestierajúce sa v údolí niekdajšej rieky Lietavy, dnes Rajčianky, o výmere 40 000 ha. Pred postavením hradu bol celý tento kraj porastený pralesmi. Hrad založili na využitkovanie, obranu a spravovanie tohto kraja. Pralesy nedonášali úžitku, preto ako v tie časy všeobecne na Slovensku zaviedlo klčovanie. Klčovaním lesov a odvodňovaním močiarov sa získavalo postupne viac a viac zeme pre role, lúky a pastviny. Na pozemkoch, vhodných pre poľné hospodárstvo vznikali majere, pri majeroch neskôr vznikali osady roľníckeho a pastierskeho ľudu poddaného lietavskému hradu... Osady, ktoré vznikli pod vplyvom kolonizačnej aktivity zámockého panstva, mali svoj osud viac-menej spojený s dejinami hradu. Bolo ich celkom 35, ako napríklad: Babkov, ... Černá, ... Zbýňov.“ Ďalej sa dočítame: „Aj urbár z roku 1543 obsahuje súpis dedín - Lietave poddaných a počet usadlostí. Podľa tohto mala Černá 5 roľníckych usadlostí, 2 bezroľných domkárov a 5 fojtov...“ „...Spôsobilí synovia zámockých poddaných dostávali rozličné funkcie pri majeroch a v zámku, pri hospodárstve a pri obrane hradu. Za ich služby povýšili na šoltýsov, alebo úradníkov, prípadne i pozemančili. Tak vznikli známe šoltýske a neskôr i pozemančené rodiny v Rajci – Rajcsanych, vo Frývalde – Frývaldskych,... v Černej – Čerňanských, ktorá bola pozemančená už pred rokom 1543.&quot; Avšak najstaršia písomná správa o našej obci pochádza zo 6.3.1471, kde v darovacej listine uhorského kráľa Mateja Korvína, vydanej v Budatíne pre Ladislava Podmanického a jeho syna Jána, sa spomína aj Malá Čierna /Kys Charna/. V ďalšej darovacej listine z roku 1474, v ktorej Matej Korvín daroval lietavské hradné panstvo Pavlovi z Kaniže, sa spomína opäť aj Malá Čierna. Od prvej polovice 15.storočia sa začala Čierna deliť na Veľkú Čiernu a Malú Čiernu. Jej prvý popis poznáme z roku 1626 na základe zachovaných písomných prameňov. Názov obce sa v priebehu storočí menil: rok 1471 – Kys Charna, 1474 – Cherna Parva, 1510 – Kys Czorna, 1808 – Malá Cžerna, 1927 – Malá Čierna.0 Niekoľko zaujímavostí zo života obce Malá Čierna V roku 1905 si naši občania svojpomocne postavili školu. Obecná knižnica bola založená v roku 1926. Prvé knihy dal štát a 1.marca 1926 mala knižnica 30 kníh. Teraz má knižnica v inventári 2 873 kníh. Dobrovoľný hasičský zbor v obci vznikol 1.novembra 1928. Založený bol z iniciatívy notára Matúška a Drobného. Prvým veliteľom bol Štefan Filo. Od roku 1979 je predsedom DPO v obci Jozef Čerňanský, ktorý pracuje aj v Okresnom výbore PO. Obrovské škody na ovocných stromoch spôsobila krutá zima vo februári 1929. V Malej Čiernej v tomto roku vymrzlo 77 jabloní, 47 hrušiek, 615 sliviek, 14 orechov. Obecný dom bol postavený v roku 1932 za notára Vincenta Matušeka a richtára Vavrina Slyšku. Terajšia budova kultúrneho domu sa začala stavať na pozemku starého obecného úradu a časti školského pozemku za veľkej pomoci miestnych občanov na jar 1975, predsedom MNV bol Ján Mikolka. Kuchynku v kultúrnom dome zariadila riadom a celkovým vybavením organizácia Zväzu žien, Jednota SD a MNV. Inventár teraz podľa potreby obnovuje Obecný úrad. 5.septembra 1938 rímskokatolícka stolica rozhodla v Malej Čiernej postaviť kaplnku, ktorá bola vysvätená v máji 1942. Počas II. svetovej vojny prežili útrapy koncentračných táborov aj muži z našej obce: Ondrej Liška, Jozef Filo, Ondrej Novosad a Ondrej Sýkora, medzi partizánmi na Fačkovskom sedle zahynul Jozef Čerňanský. Elektrická energia bola do našej obce zavedená za štátne trovy v roku 1947 za richtára Štefana Lišku, telefón pre MNV bol zavedený do obce taktiež v roku 1947. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v obci 10.10.1959 a prvým predsedom sa stal Ondrej Slyško. JRD končí svoju činnosť dňom 31.12.1968, kedy prechádza pod správu ŠM Rajec, ako samostatný hospodársky dvor Malá Čierna. Prvú futbalovú loptu zakúpili mladí nadšenci futbalu v 30-tych rokoch za ukradnutú hus v Jasenovskej doline, ktorú v Rajci predali židovi. V roku 1963 sa futbalová jedenástka obce zúčastnila turnaja o Putovný pohár, ktorý doteraz opatruje Obecný úrad. Na tomto turnaji sa rozhodli založiť v obci športový oddiel Telovýchovná jednota. Zakladajúcim a prvým predsedom TJ bol Oldrich Kráľ, ktorý bol trénerom, predsedom aj organizátorom všetkých akcií v jednej osobe. Predtým hrávali futbal na Rovienkoch. Schádzali sa na povel hlavného rozhodcu Petra Čerňanského, ktorý ich búchaním lopty zvolával. V roku 1965 – 66 uvoľnilo družstvo /vtedajšie JRD/ pozemok na nové futbalové ihrisko v Doline. 5.marca 1960 prišiel do obce prvý autobus. Organizácia Zväzu žien vznikla v obci v roku 1965 a prvou predsedníčkou bola Mária Lišková. Najväčší rozmach dosiahla organizácia v roku 1982, kedy sa do tohto Zväzu prihlásila väčšina žien obce. Zväz viedla až do roku 1990 predsedníčka Emília Tvrdoňová. Organizovala rôzne akcie – kurz šitia, pečenia, zájazdy žien a vytvorila spevácku skupinu z radov žien. I keď sa organizácia po nežnej revolúcií rozpadla, zostala nám v spomienkach spolupatričnosť našich žien. Vodovod v obci sa začal budovať za pomoci občanov v roku 1968 pod vedením predsedu MNV Jána Mikolku. Správu nad vodovodom prevzal SEVAK v roku 1985 a odvtedy je voda aj spoplatnená. Zbor pre občianske záležitosti (teraz v správe Obecného úradu) začal pracovať v roku 1975 a pripravoval rôzne akcie – vítanie detí do života, posedenie so staršími spoluobčanmi a rozlúčka s brancami. V roku 1980 sa obec ako nestredisková pričlenila k mestu Rajec. V roku 1990 sa obec oddelila od Rajca a bol vytvorený Obecný úrad v obci. 23.7.1994 sa v obci dobudovala požiarna nádrž na pomoci ZO DPO. V roku 2001 obec odkúpila od Farského úradu v Rajci bývalú školu, ktorá bola následne zrekonštruovaná. V roku 2005 bol postavený viacúčelový stožiar na Konopnom luhu, na ktorom mali zariadenie spoločnosti - Orange, Towercom a Nelson. V roku 2006 prebehla plynofikácia obce. Od roku 2006 do roku 2009 prebehla výstavba viacúčelového ihriska na Tehelni, ktorú obec vyúžíva aj na hodové slávnosti. 14.9.2008 v spolupráci s Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline bol otvorený overovací 0. ročník Memoriálu Louisa Crosa, tj. Turistické podujatie pre cyklistov a peších na trase Malá Čierna – Bodiná – Vrchteplá – Súľov – Hradná – Malá Čierna. Pánovi Louisovi Crosovi bola odhalená pamätná tabuľa na budove Obecného úradu, ktorej autorom ja akad.soch. Štefan Pelikán. 13.9.2009 sa uskutočnil 1.ročník Memoriálu Louisa Crosa, ktorý slávnostne otvoril minister obrany Ing. Jaroslav Baška. Táto akcia má v širokom okolí veľký ohlas, nakoľko na každom ďaľšom ročníku sa zúčastňuje viac priaznivcov. Kaplnka &quot;Povýšenia svätého kríža&quot; Každá, i tá najmenšia obec, má svoju dominantu. V Malej Čiernej je to miestny kostolík, ku ktorému sa upierajú zraky všetkých občanov v čase radosti i v čase smútku a bolesti. O stavbe jednej s najväčších kapĺnok v širokom okolí sa rozhodlo na priateľskej pokonávke medzi rímskokatolíckou stolicou v Malej Čiernej a Jánom Frátikom, murárskym majstrom zo Žiliny 5.septembra 1938, ten poveril jej stavbou murárskeho remeselníka Jána Babulu a tesárskeho majstra Jozefa Lednického. Vysvätená bola v máji 1942 miestnym farárom, dekanom Alojzom Marsinom. V roku 1991 bolo ku kaplnke pristavené sakristie a tak už kolstolík dostal nový šat nielen z vonku ale aj z vnútra. Slávnostné vysvätenie vykonal vdp.Michal Keblúšek 14.9.1991 na sviatok Povýšenia Svätého Kríža. Od tohto roku sa datujú aj celoobecné hody v obci. V roku 2008 Farský úrad v Rajci, ktorý vedie pán dekan Vladimír Kutiš spolu so starostom obce Jozefom Filom a kostolníčkou Krajčiovou Vincenciou bola prevedená za pomoci občanov vnútorná rekonštrukcia kostola. V roku 2010 kostol dostal aj vonkajší nový šat, drenáž okolia a úpravu chodníkov. V kanonickej vizitácií z roku 1803, ktorú previedol Nitriansky biskup Xaver Fuchs sa píše, že všetci obyvatelia obce sú katolíci.]]></description>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 22:23:57 +0100</pubDate>
		</item>
		<item>
			
			<title>Kronika</title>
			<link>https://www.malacierna.sk/pages/kronika</link>
			<guid isPermaLink="true">https://www.malacierna.sk/pages/kronika</guid>
			<pubDate>Sun, 08 Feb 2015 22:20:42 +0100</pubDate>
		</item>
	</channel>
</rss>
